Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z.

Porovnať verzie

§ 44 – Zabezpečenie dane

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Správca dane môže rozhodnutím prikázať fyzickým aj právnickým osobám, aby pri peňažných platbách pre iného daňovníka zrazili na zabezpečenie dane sumu 9,5 % z tejto platby. Táto suma sa potom považuje za preddavok na daň.
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov, okrem príjmov s daňou vyberanou zrážkou a príjmov zo závislej činnosti s preddavkom podľa § 35, musí platiteľ dane pri platbách pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zraziť 19 % z peňažného plnenia. To neplatí pre daňovníka podľa § 2 písm. t) ani pre daňovníka zo štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore. V prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) je platiteľ povinný zraziť sumu 35 %. Ak ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo člena európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na to, či bol podiel na zisku vyplatený, najneskôr do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Toto pravidlo pre podiely sa nepoužije u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ak sa ich podiel zdaní na úrovni reverzného hybridného subjektu.
(3)
Sumy na zabezpečenie dane z odsekov 1 a 2 treba odviesť príslušnému správcovi dane do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac. V tej istej lehote musí platiteľ dane túto vec oznámiť správcovi dane na tlačive, ktoré určí finančné riaditeľstvo a zverejní ho na svojom webe, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak. Tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani rozdelené podľa daňovníkov na základe
a)
§ 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),
b)
§ 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak takýto daňovník požiada správcu dane o potvrdenie o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje členené podľa písmena c),
c)
§ 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani rozdelené na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady príjmu a dátum odvedenia dane, pričom v prípade, ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a identifikačné číslo.
(4)
Platiteľ dane nemusí zraziť sumu na zabezpečenie dane z odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.
(5)
Ak daňovník nepodá daňové priznanie, správca dane môže po zrazení sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.
(6)
Platiteľ dane, ktorý nezrazí zabezpečenie dane, zrazí ho v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť, úplne rovnako ako za daň, ktorú sám nezaplatil.
(7)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu príjmu vyplácaného podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane 35 % z tohto príjmu a v oznámení podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje prijímateľa, ak ide o
a)
fyzickú osobu a jej meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia,
b)
právnickú osobu a jej názov, adresu sídla a identifikačné číslo.
Originál
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35 , je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Postup podľa druhej vety sa neuplatní u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, ktorých podiel je zdaňovaný na úrovni reverzného hybridného subjektu.
(3)
Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa
a)
§ 2 písm. d) , okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) ,
b)
§ 2 písm. e) , okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) ; ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),
c)
§ 2 písm. x) ; pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 , sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o
1.
fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
2.
právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.
(4)
Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 , ak správca dane nerozhodne inak.
(5)
Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.
(6)
Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom dane.
(7)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1 , zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.

§ 45 – Zamedzenie dvojitého zdanenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorú možno v druhom štáte vyberať v súlade so zmluvou, pričom zápočet sa urobí najviac do výšky dane pripadajúcej na príjmy zo zahraničia. Úhrn príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých sa uplatňuje zápočet, sa zaokrúhľuje podľa § 47. Základom dane z príjmov z cudziny na účely zápočtu je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, ďalej základ dane podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7, 51e a 51ea. Percentuálny podiel príjmov zo zahraničia k celkovému základu dane za zdaňovacie obdobie sa zaokrúhľuje podľa § 47, pričom u fyzickej osoby sa celkovým základom dane na účely zápočtu rozumie základ dane neznížený o nezdaniteľné časti podľa § 11. Maximálna výška zaplatenej dane v zahraničí, ktorú možno započítať, sa zaokrúhli podľa § 47. Započítať možno len daň, ktorá sa vzťahuje na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou zo zahraničia na účely vyňatia je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 8, základ dane alebo strata podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7, 51e a 51ea.
(2)
Ak daňovník získava príjmy zo zahraničia, kde majú iné zdaňovacie obdobie ako na Slovensku, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od zahraničného správcu dane, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku týchto príjmov a daň, ktorá na ne pripadá za zdaňovacie obdobie, za ktoré priznanie podáva.
(3)
Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa použije vtedy, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a)
za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b)
zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
c)
zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Podrobnejšie postupy, ako sa uplatňuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e), určí ministerstvo.
(5)
Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorú možno v druhom zmluvnom štáte vyberať v súlade so zmluvou. Zápočet sa urobí najviac do sumy dane pripadajúcej na čistý výnos zahrnutý do základu dane, ktorý plynul zo zdrojov v zahraničí, a postup podľa odseku 1 sa v tomto prípade neuplatní.
Originál
(1)
Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje podľa § 47 . Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5 , § 6 ods. 3 a 4 , § 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 , 51e a 51ea . Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje podľa § 47 , pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 . Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli podľa § 47 . Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5 , § 6 ods. 3 a 4 , § 8 , základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 , 51e a 51ea .
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.
(3)
Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti
a)
za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
b)
zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
c)
zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.
(5)
Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa pri vzniku hybridného prevodu započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na čistý príjem (výnos) zahrnutý do základu dane plynúci zo zdrojov v zahraničí a postup podľa odseku 1 sa neuplatní.

§ 46 – Kedy sa daň neplatí

Trvalý odkaz
Jednoducho

Daň vypočítaná v priznaní sa neplatí, ak je 5 eur alebo menej. Daň z nepeňažných darov sa neplatí, ak ich celková hodnota za rok nepresiahne 40 eur.

Originál

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

§ 46a – Minimálna výška dane fyzickej osoby

Trvalý odkaz
Jednoducho

Daň neplatíte, ak je za rok nižšia ako 17 eur alebo ak váš celkový príjem nepresiahol polovicu nezdaniteľnej časti. Toto neplatí, ak si uplatňujete daňový bonus alebo ak sa daň vyberá zrážkou.

Originál

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) . To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak daňovník uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a alebo ak sa daň vyberá podľa § 43 , alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35 , alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 . Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6 , postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( § 16 ) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

§ 46b – Minimálna daň právnickej osoby

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 , ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2)
Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)
a)
neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur, b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur, c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur, d) prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 3 840 eur, e) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.
(3)
U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu, 136b ) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4)
Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 .
(5)
Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň ( § 42 ) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6)
Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7)
Minimálnu daň právnickej osoby neplatí
a)
daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b)
daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4 ,
c)
daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu, 136ba )
d)
daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4 , 6 , 8 , 12 až 14 ,
e)
daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu 136bb ) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f)
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti; 136bc ) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti 136bc ) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná,
g)
registrovaný sociálny podnik. 120m )
(8)
Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby
a)
zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,
b)
zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
a)
vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b)
nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.
(10)
Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.
Originál
(1)
Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 , ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.
(2)
Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)
a)
neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur, b) prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur, c) prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur, d) prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 3 840 eur, e) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.
(3)
U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu, 136b ) sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.
(4)
Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 .
(5)
Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň ( § 42 ) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.
(6)
Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.
(7)
Minimálnu daň právnickej osoby neplatí
a)
daňovník, ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b)
daňovník podľa § 12 ods. 3 a 4 ,
c)
daňovník, ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu, 136ba )
d)
daňovník za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4 , 6 , 8 , 12 až 14 ,
e)
daňovník, ktorým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu 136bb ) so zdaniteľnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 10 000 eur,
f)
daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti; 136bc ) ak bol daňovník po zverejnení oznámenia o zrušení spoločnosti upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti, je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil minimálnu daň, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo daňovníkovi doručené oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti 136bc ) do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovník upovedomený o ukončení konania o zrušení spoločnosti a súčasne nevstúpil do likvidácie, pričom v tejto lehote je priznaná minimálna daň splatná,
g)
registrovaný sociálny podnik. 120m )
(8)
Nárok na zápočet minimálnej dane právnickej osoby alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a minimálnou daňou právnickej osoby
a)
zaniká, ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať minimálnu daň alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 5,
b)
zaniká ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.
(9)
Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
a)
vyššia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte minimálnej dane podľa odseku 5 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,
b)
nižšia ako minimálna daň podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou sa započíta podľa odseku 5.
(10)
Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť minimálnu daň právnickej osoby, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

Načítané 5 z 115 paragrafov