Zbierka zákonov Slovenskej republiky

§ 1 – Rozsah pôsobnosti zákona

Jednoducho

(1)

Tento zákon sa týka:

a)

pôdy v poľnohospodárskom pôdnom fonde alebo do neho patriacej 1 ) a, v rozsahu ktorý ustanovuje, aj pôdy v lesnom pôdnom fonde 2 ) (ďalej len „pôda“),

b)

obytných a hospodárskych budov a iných stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti vrátane zastavaných pozemkov,

c)

obytných a hospodárskych budov a stavieb slúžiacich poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo súvisiacemu vodnému hospodárstvu vrátane zastavaných pozemkov,

d)

iného poľnohospodárskeho majetku uvedeného v § 20.

(2)

Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy. Upravuje aj úlohy štátu pri upravovaní vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahy k majetku z odseku 1 sa riadia osobitnými predpismi.

Originál

(1)

Zákon sa vzťahuje na

a)

pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, 1 ) a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, 2 ) (ďalej len „pôda“),

b)

obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov,

c)

obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,

d)

iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 .

(2)

Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

§ 2 – Právo užívať pôdu a vlastníctvo porastov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Iné osoby môžu používať pôdu len na základe zmluvy s vlastníkom alebo s pozemkovým fondom, ak zákon neustanovuje inak. Pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav 2a ) platí zmluva s touto osobou.

(2)

Vlastník pozemku vlastní aj porasty, ktoré na ňom vyrástli. To neplatí pre poľnohospodárske družstvá – tie vlastnia porasty na pozemkoch svojich členov podľa predpisov o družstevníctve. 3 ) Ak je pozemok daný zmluvne do užívania, vlastníkom porastov je užívateľ, ak sa s vlastníkom nedohodne inak.

Originál

(1)

Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav, 2a ) na základe zmluvy s touto osobou.

(2)

Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. 3 ) Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.

§ 4 – Oprávnené osoby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Oprávnenou osobou je občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ak jeho pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

(2)

Ak táto osoba zomrela pred uplynutím lehoty z § 13 alebo bola predtým vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami tieto fyzické osoby, ak sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, v tomto poradí:

a)

dedič zo závetu, ktorý získal celé dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý získal vlastníctvo len v miere svojho dedičského podielu; to neplatí, ak mu podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, je oprávnený iba k tejto časti,

c)

deti a manžel osoby z odseku 1, všetci rovnakým dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty z § 13, nahradia ho jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, ich deti,

d)

rodičia osoby z odseku 1,

e)

súrodenci osoby z odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, nahradia ho jeho deti.

(3)

V prípadoch podľa § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené. Ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) sa použijú obdobne.

Originál

(1)

Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 .

(2)

Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a)

dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c)

deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 , sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d)

rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e)

súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

(3)

V prípadoch uvedených v § 6 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

§ 4a – Pomoc pri presadzovaní nároku na vrátenie majetku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo vlastnícke alebo užívacie právo, sú povinné pomôcť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou. Najmä jej musia dať výpisy z evidencie, kópie listín a iné prostriedky, ktoré môžu pomôcť vec objasniť.

(2)

Ak osoba podľa odseku 1 nedokáže svoj nárok jednoznačne výpisom z úradnej evidencie, zapíše ju okresný úrad ako domnelého vlastníka.

(3)

Na žiadosť domnelého vlastníka môže okresný úrad rozhodnutím uznať jeho vlastníctvo k pozemkom, porastom a inému majetku, ak domnelý vlastník:

a)

predloží rozhodnutie o dedičstve alebo zmluvu, ktorou dokladá vlastnícke práva, doklad o zmluve alebo inom právnom úkone o nadobudnutí vlastníctva touto osobou alebo jej právnym predchodcom, ak prevod neplatil len preto, že chýbal zápis do pozemkovej knihy,

b)

preukáže, že v skutočnosti došlo k deľbe užívania nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi alebo k výmene pozemkov, a k prevodu nedošlo len preto, že nebol dodržaný predpísaný úradný postup,

c)

preukáže, že sám alebo jeho právny predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok v držbe, a nemôže predložiť doklad o vlastníctve, pretože zápisové konanie neprebehlo, alebo katastrálne či pozemkové operáty sa stratili, poškodili alebo zničili.

Originál

(1)

Pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré prešlo vlastnícke alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci.

(2)

Ak osoba uvedená v odseku 1 nemôže jednoznačne preukázať svoj nárok výpisom z úradnej evidencie, zapíše ju okresný úrad ako domnelého vlastníka.

(3)

Na základe žiadosti domnelého vlastníka okresný úrad svojím rozhodnutím môže uznať vlastníctvo k pozemkom, porastom a inému majetku tejto osobe, ak domnelý vlastník:

a)

predloží rozhodnutie o dedičstve alebo zmluvu, ktorou dokladá vlastnícke práva, doklad o zmluve alebo doklad o inom právnom úkone o nadobudnutí vlastníctva touto osobou alebo jej právnym predchodcom, ak nedošlo k právne účinnému prevodu len pre nedostatok zápisu do pozemkovej knihy,

b)

preukáže, že v skutočnosti došlo k deľbe užívania nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi alebo k výmene pozemkov, a k prevodu nedošlo len preto, že nebol zachovaný predpísaný úradný postup,

c)

preukáže, že sám alebo jeho právny predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok v držbe a doklad o vlastníctve nemôže predložiť, pretože buď nebolo realizované zápisové konanie, alebo že došlo k strate alebo poškodeniu alebo zničeniu katastrálnych alebo pozemkových operátov.

§ 5 – Povinné osoby

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona držia nehnuteľnosť, okrem:

a)

podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi sú výlučne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b)

cudzích štátov.

(2)

Držiteľom nehnuteľnosti podľa odseku 1 je:

a)

právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,

b)

pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

(3)

Povinná osoba musí s nehnuteľnosťami až do ich vydania nakladať ako riadny hospodár. Od dňa účinnosti tohto zákona ich nemôže predať ani preniesť na iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva zachované podľa § 28.

Originál

(1)

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou

a)

podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b)

cudzích štátov.

(2)

Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:

a)

právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,

b)

pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

(3)

Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b ) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

§ 6 – Vydanie nehnuteľnosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku:

a)

výroku o prepadnutí majetku, veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b)

odňatia bez náhrady podľa zákona č. 142/1947 Zb. alebo č. 46/1948 Zb.,

c)

postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d)

odňatia bez náhrady podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o pasienkovom majetku bývalých urbárnikov a podobných útvarov,

e)

odňatia bez náhrady podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. o spoločne užívaných lesoch bývalých urbarialistov a podobných útvarov,

f)

vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (renunciačné vyhlásenie),

g)

toho, že občan žijúci v cudzine zanechal nehnuteľnosť na území republiky, alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb.,

h)

darovacej zmluvy uzavretej darcom v tiesni,

i)

dražby uskutočnenej na úhradu pohľadávky štátu,

j)

súdneho rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o prevode majetku pred odchodom do cudziny, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, alebo uznanie takejto zmluvy za neplatnú; vtedy je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa tejto zmluvy, aj keď nenadobudla účinnosť,

k)

kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

l)

odmietnutia dedičstva urobeného v tiesni,

m)

vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,

n)

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

o)

znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

p)

prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

r)

politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho ľudské práva a slobody,

s)

odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

t)

prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb.,

u)

prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak ich členmi boli aj fyzické osoby; na prevzatie sa použijú osobitné predpisy,

v)

prechodu na štát podľa osobitného predpisu, ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; § 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.

(2)

Rovnako sa postupuje, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za také osoby sa považujú aj štátni občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým sa skonfiškoval poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. Ak bol tento majetok pridelený ešte pred rozhodným obdobím v rámci pozemkových reforiem, rieši sa nárok podľa § 12, ak došlo k odňatiu prídelu spôsobom uvedeným v odseku 1.

(3)

Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu, možno vydať každej oprávnenej osobe najviac v rozsahu 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. To isté platí, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok po predchádzajúcej oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu.

(4)

Oprávnená osoba musí po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala, alebo vrátiť kúpnu cenu či náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba vyplatila pri prevode. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.

(5)

Ak ku dňu prevzatia štátom viazli na nehnuteľnosti pohľadávky peňažných ústavov zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.

(6)

Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba nárok podľa tohto zákona voči obci.

(7)

Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, má táto osoba nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe. Tento nárok sa uplatní na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.

(8)

Okresný úrad pošle právoplatné rozhodnutie o nároku oprávnenej osobe, ktorej vznikla povinnosť podľa odseku 4 alebo 5, Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu.

Originál

(1)

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a)

výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5 )

b)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c)

postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb. ,

d)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov,

f)

vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),

g)

toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky, alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

h)

zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni,

i)

dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

j)

súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,

k)

kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

l)

odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

m)

vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená,

n)

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

o)

znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,

p)

prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

r)

politickej perzekúcie 6 ) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7 )

s)

odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8 )

t)

prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

u)

prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a )

v)

prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11 ) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu Javorina; 5b ) § 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.

(2)

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9 )  Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov, 9 ) treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorým sa skonfiškoval 9a ) poľnohospodársky majetok a neboli odsúdené podľa osobitných predpisov. 9b ) Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 12 , ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

(3)

Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa osobitného predpisu, 9c ) možno vydať každej oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu.

(4)

Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.

(5)

Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov, zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.

(6)

Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto zákona voči obci.

(7)

Ak nehnuteľnosť vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy republiky.

(8)

Rozhodnutie okresného úradu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku oprávnenej osoby, ktorej vznikla povinnosť podľa odsekov 4 alebo 5, zasiela okresný úrad po nadobudnutí jeho právoplatnosti Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely vymáhania pohľadávok štátu.

§ 7 – Zmiernenie majetkových krívd a reštitúcia majetku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ďalšie zmiernenie majetkových krívd, ktoré vznikli len na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov, alebo z iných dôvodov, upraví Česká národná rada alebo Slovenská národná rada osobitným zákonom.

(2)

Česká národná rada dostáva splnomocnenie, aby zákonom upravila reštitúciu majetku česko-slovenských občanov, ktorí trvalo žijú na území Českej republiky. Ide o tých, čo prišli o majetok podľa dekrétov prezidenta republiky č. 12/1945 Zb. alebo č. 108/1945 Zb., neprevinili sa proti česko-slovenskému štátu a získali späť občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb., č. 194/1949 Zb. alebo č. 34/1953 Zb. To platí, ak sa tak nestalo už podľa ústavného dekrétu č. 33/1945 Zb.

Originál

(1)

Zmiernenie niektorých ďalších majetkových krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov len na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky, upraví Česká národná rada alebo Slovenská národná rada osobitným zákonom.

(2)

Česká národná rada sa splnomocňuje, aby zákonom upravila reštitúciu majetku česko-slovenských občanov trvale žijúcich na území Českej republiky, ktorí stratili majetok podľa dekrétov prezidenta republiky č. 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa alebo č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, neprevinili sa proti česko-slovenskému štátu a nadobudli späť občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva alebo zákona č. 34/1953 Zb. , ktorým niektoré osoby nadobúdajú československé štátne občianstvo, pokiaľ sa tak nestalo už ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti.

§ 8 – Prevod vlastníctva nehnuteľnosti na oprávnenú osobu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá patrí fyzickej osobe a ktorú táto osoba získala od štátu alebo inej právnickej osoby za okolností uvedených v § 6. Platí to, ak fyzická osoba získala nehnuteľnosť v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe nezákonného zvýhodnenia, a tiež osoby blízkej tejto fyzickej osobe, ak na ne prešlo vlastníctvo alebo osobné užívanie. Návrh treba podať do 31. decembra 1992, inak nárok zanikne.

(2)

Fyzická osoba, ktorej vlastnícke právo prešlo na oprávnenú osobu podľa odseku 1, má voči štátu nárok na vrátenie kúpnej ceny a úhradu účelne vynaložených nákladov na nehnuteľnosť. Nárok sa uplatňuje na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky. Štát má v takom prípade voči oprávnenej osobe nárok na náhradu nákladov, ktoré uhradil fyzickej osobe podľa prvej vety.

Originál

(1)

Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby, ktoré ju získali za okolností uvedených v § 6 , a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra 1992, inak právo zaniká.

(2)

Fyzická osoba, ktorej vlastnícke právo prešlo na oprávnenú osobu podľa odseku 1, má voči štátu nárok na vrátenie kúpnej ceny a na úhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť. Nárok sa uplatňuje na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky. Štát má v takom prípade voči oprávnenej osobe nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú uhradil fyzickej osobe podľa prvej vety.

§ 9 – Vydanie nehnuteľnosti na okresnom úrade

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Kto má nárok, požiada o to na okresnom úrade a zároveň vyzve toho, komu patrí nehnuteľnosť, aby mu ju vydal. Táto povinná osoba musí do 60 dní od výzvy uzavrieť dohodu.

(2)

Okresný úrad schváli dohodu rozhodnutím v správnom konaní.

(3)

Ak sa nedohodnú, rozhodne okresný úrad, kto bude vlastníkom.

(4)

Ak je to nutné, okresný úrad môže na nehnuteľnosti zriadiť alebo zrušiť vecné bremeno, alebo nariadiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo záujmov iných vlastníkov.

(5)

Pri nehnuteľnostiach vydaných podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu zostalo zachované. Podklad na zápis do katastra je rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2.

(6)

Vo veci vydania týchto nehnuteľností je príslušný Okresný úrad Kežmarok.

Originál

(1)

Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

(2)

Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

(3)

Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad.

(4)

Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

(5)

K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2.

(6)

Okresným úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa § 6 ods. 1 písm. v) je Okresný úrad Kežmarok.

§ 11 – Dôvody nevydania pozemkov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pozemky alebo ich časti sa nemôžu vydať, ak:

a)

patria fyzickej osobe alebo k nim má niekto právo osobného užívania (okrem prípadov v § 8),

b)

je na nich cintorín,

c)

sú v pásme hygienickej ochrany vodného zdroja prvého stupňa, tvoria koryto vodného toku, alebo sú na nich prírodné liečivé zdroje a prírodné stolové minerálne vody,

d)

boli zastavané po prechode štátu; vydať sa môžu, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu,

e)

je na nich záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada či arborétum na záchranu genofondu, les na lesný výskum, alebo slúžia výlučne na šľachtenie nových odrôd a semenných sadov,

f)

sú na nich telovýchovné a športové zariadenia,

g)

možno ich vo verejnom záujme vyvlastniť,

h)

sú v obvode schváleného projektu pozemkových úprav.

(2)

V týchto prípadoch dostane oprávnená osoba do vlastníctva zadarmo iné štátne pozemky v primeranej výmere a kvalite. Poradie výberu je:

a)

najprv v tom istom katastrálnom území alebo v inom katastrálnom území tej istej obce,

b)

potom v katastrálnych územiach susediacich obcí,

c)

nakoniec v okrese, kde bol pôvodný pozemok.

(3)

Ak bol pôvodný pozemok v okrese Bratislava I až V alebo Košice I až IV a nemožno tam dať náhradu podľa odseku 2, Pozemkový fond môže po dohode ponúknuť náhradný pozemok v tom istom kraji. Odsek 2 sa použije primerane.

(4)

Pozemkový fond nesmie dať ako náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať podľa odseku 1, ani ten, na ktorý štát nemôže preniesť vlastníctvo podľa osobitných pravidiel. Rovnako nesmie dať pozemok, ktorý:

a)

je v záväznej časti územného plánu určený na stavbu vo verejnom záujme,

b)

možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

c)

je určený na priemyselný park,

d)

je súčasťou podnikového pozemku,

e)

bol pred návrhom určený Pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných predpisov.

(5)

Ak po prechode na štát došlo k obmedzeniu využívania pozemku pre obranu štátu, ťažbu nerastov, alebo sa stal súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku, prírodnej rezervácii, chránenom nálezisku, parku, záhrade, študijnej ploche, chránenom prírodnom výtvore alebo významným krajinným prvkom, rozhodne oprávnená osoba, či chce pôvodný pozemok alebo iný štátny pozemok. Ak chce iný, postupuje sa podľa odseku 2.

(6)

Obytnú, hospodársku a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti nemožno vydať, ak bola zásadne prestavaná a stratila pôvodný poľnohospodársky charakter, alebo ak patrí fyzickej osobe (okrem prípadov v § 8).

(7)

Nehnuteľnosť vyhlásenú za národnú kultúrnu pamiatku nemožno vydať, kým nebudú prijaté zákony o ochrane kultúrnych pamiatok.

(8)

O ponuke náhradného pozemku sa koná prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje vládne nariadenie podľa § 16 ods. 6. Ak oprávnená osoba chce iný primeraný pozemok, môže ho písomne navrhnúť najneskôr 5 pracovných dní pred prerokovaním. Na neskoršie návrhy sa neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v poradí:

a)

najprv v tom istom katastrálnom území alebo inom území tej istej obce,

b)

potom v katastrálnych územiach susediacich obcí,

c)

nakoniec v príslušnom okrese.

(9)

Ak oprávnená osoba:

a)

sama nenavrhla náhradný pozemok a nesúhlasí s ponúknutým, alebo

b)

navrhla pozemok, ktorý nemožno dať podľa odseku 4, a nesúhlasí s ponúknutým, dostane náhradu v peniazoch.

(10)

Pri bezodplatnom prevode pozemku zo štátu na oprávnenú osobu sa nepoužije § 140 Občianskeho zákonníka.

(11)

Náhradný pozemok od Pozemkového fondu možno počas 5 rokov odo dňa prevodu využívať len na ten istý účel ako v deň prevodu. To neplatí, ak ide o stavbu vo verejnom záujme.

(12)

Ak oprávnenú osobu zastupuje niekto na základe plnomocenstva, jej podpis na ňom musí byť osvedčený.

Originál

(1)

Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že

a)

pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8 ,

b)

na pozemku sa nachádza cintorín,

c)

pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, 9e )

d)

pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,

e)

na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 10 ) botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a ) alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín,

f)

na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia,

g)

pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b )

h)

pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 10c )

(2)

V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to

a)

v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b)

v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c)

v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,

(3)

Ak sa pôvodný pozemok oprávnenej osoby nachádzal v okrese Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV alebo Bratislava V, alebo v okrese Košice I, Košice II, Košice III alebo Košice IV a oprávnenej osobe nemožno poskytnúť náhradný pozemok podľa odseku 2, pozemkový fond môže po dohode s oprávnenou osobou poskytnúť náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok; odsek 2 sa použije primerane.

(4)

Pozemkový fond neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. 10d ) Rovnako pozemkový fond nemôže poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a)

je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie stavby vo verejnom záujme, 10e )

b)

možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b )

c)

je určený na umiestnenie priemyselného parku, 10f )

d)

je súčasťou podnikového pozemku, 10g )

e)

bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných predpisov. 10h )

(5)

V prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo jeho časť je určený pre obranu štátu 11 ) alebo je určený na ťažbu nerastov 12 ) alebo sa stal podľa osobitných predpisov 13 ) súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku alebo je na území štátnej prírodnej rezervácie, chráneného náleziska, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej plochy, alebo chráneného prírodného výtvoru, alebo sú významným krajinným prvkom, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného pozemku, postupuje sa podľa odseku 2.

(6)

Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter tak, že už nesúvisí s predmetom poľnohospodárskej výroby alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď fyzická osoba nadobudla stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v § 8 .

(7)

Nehnuteľnosť, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, nemožno vydať až do doby prijatia zákonov upravujúcich správu a ochranu kultúrnych pamiatok.

(8)

O ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa § 16 ods. 6 . Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok písomne navrhnúť najneskôr päť pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku pozemkovým fondom. Na návrhy doručené po tejto lehote pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť v poradí

a)

v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,

b)

v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c)

v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

(9)

Náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba

a)

nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo

b)

ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 4 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

(10)

Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej osoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije.

(11)

Pôdu, ktorú pozemkový fond poskytne oprávnenej osobe ako náhradný pozemok, možno počas piatich rokov odo dňa prevodu vlastníctva na oprávnenú osobu využívať len na účel, na ktorý je využívaná ku dňu prevodu vlastníctva na oprávnenú osobu; to neplatí, ak ide o vybudovanie stavby vo verejnom záujme.

(12)

Ak je oprávnená osoba zastúpená na základe plnomocenstva, jej podpis na ňom musí byť osvedčený.

§ 12 – Súbeh nárokov

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak má nárok na vydanie pôvodných nehnuteľností viac oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1, patrí im tej z nich, ktorá o vlastníctvo prišla v dôsledku jednostranného rozhodnutia štátu.

Ak takto o vlastníctvo prišlo postupne viac osôb, má prednosť tá, ktorá oň prišla skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak.

Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod iných pozemkov podľa § 11 ods. 2 alebo na finančnú náhradu.

Originál

Ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1 , prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu.

Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak.

Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 11 ods. 2 , prípadne na finančnú náhradu.

§ 13 – Lehoty na uplatnenie nároku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 možno uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade podľa § 6 ods. 1 písm. a) začne 18-mesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zrušení výroku, ak k nemu dôjde po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak sa nárok v lehote neuplatní, zanikne. Lehoty na predloženie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní.

(2)

Ak bola nehnuteľnosť vydaná podľa § 9, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote podľa odseku 1 neboli uspokojené, požiadať súd voči osobám, ktorým bola vydaná, do šiestich mesiacov od skončenia lehoty podľa odseku 1.

(3)

Nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. v) možno uplatniť do 31. decembra 2004. Ak sa v tejto lehote neuplatní, zanikne.

Originál

(1)

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

(2)

Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa § 9 , môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich mesiacov odo dňa skončenia lehoty uvedenej v odseku 1.

(3)

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. v) môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 2004. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

§ 14 – Náhrada za nevydateľné stavby a pozemky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak sa domy, hospodárske budovy alebo iné stavby nedajú vrátiť podľa tohto zákona, zanikli alebo ich previedli na niekoho, kto ich nemusí vrátiť, patrí oprávnenej osobe náhrada. Rovnako aj za pozemok, ktorý sa nevydá a nedostal sa zaň iný.

(2)

Ak má byť budova vrátená, ale jej cena ku dňu účinnosti tohto zákona je výrazne vyššia ako vtedy, keď ju prevzal štát, oprávnená osoba si môže vybrať: buď budovu prevezme a zaplatí rozdiel, alebo požiada o náhradu.

(3)

Ak má byť vrátená budova znehodnotená a jej cena ku dňu účinnosti zákona je výrazne nižšia ako pri prevzatí štátom, oprávnená osoba si môže vybrať: prevezme budovu a dostane náhradu vo výške rozdielu cien, alebo požiada o náhradu.

(4)

To isté platí, aj keď sa pôvodná budova stala súčasťou inej stavby.

(5)

Ceny sa určia podľa pravidiel platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

Ak oprávnená osoba získala nehnuteľnosť od štátu ako prídel, dostane náhradu len do výšky ceny, ktorú za prídel zaplatila.

Originál

(1)

Oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.

(2)

Ak obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba, ktorá má byť vydaná, je podstatne zhodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona prevyšuje cenu budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a uhradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami alebo požiada o náhradu.

(3)

Ak vydávaná obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba je znehodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona je podstatne nižšia než cena pôvodnej budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme budovu a požiada o náhradu vo výške rozdielu medzi cenou budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou a cenou ku dňu účinnosti tohto zákona alebo požiada o náhradu.

(4)

Podľa odseku 2 sa postupuje aj v prípadoch, keď sa obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba stala súčasťou inej budovy alebo stavby.

(5)

Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

V prípade, že oprávnená osoba získala nehnuteľnosť do vlastníctva ako prídel od štátu, poskytne sa náhrada za nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 len do výšky uhradenej prídelovej ceny.

§ 15 – Náhrada za trvalý porast pri vydaní pozemku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak na pozemku, ktorý sa má vrátiť, nie je porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry ako vtedy, keď pozemok prevzal štát, patrí oprávnenej osobe náhrada za pôvodný porast.

(2)

Za porovnateľný lesný porast sa považuje taký, ktorý bez ohľadu na vek a zloženie drevín dáva výnos, ak takýto porast tam bol v čase prevzatia štátom.

(3)

Ak tam taký porast nie je, môže sa oprávnej osobe so súhlasom poskytnúť náhrada aj formou úhrady nákladov na starostlivosť o jestvujúci porast, až kým nebude dávať výnos podľa odseku 2.

(4)

Ak na pozemku, ktorý sa má vrátiť, je trvalý porast, hoci tam predtým nebol, oprávnená osoba si môže vybrať: buď pozemok prevezme a zaplatí náhradu, alebo požiada o iný pozemok. V takom prípade sa postupuje podľa § 11 ods. 2.

(5)

Ceny sa určia podľa predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

Ak na pozemku, ktorý sa má vrátiť, je lesný porast, hoci tam pred prevzatím štátom nebol, vydá sa pozemok s porastom bez povinnosti náhrady.

Originál

(1)

Oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry.

(2)

Za porovnateľný lesný porast sa považuje porast, ktorý bez ohľadu na vek a drevinové zloženie umožňuje výnos, ak takýto porast bol na pozemku v čase jeho prevzatia štátom.

(3)

Ak na pozemku nie je porast podľa odseku 2, oprávnenej osobe sa môže poskytnúť s jej súhlasom náhrada podľa odseku 1 výnimočne aj formou náhrady nákladov na starostlivosť o jestvujúci porast až do času, kým bude poskytovať výnos podľa odseku 2.

(4)

Ak na pozemku, ktorý má byť vydaný podľa tohto zákona, je trvalý porast, hoci v čase prevzatia pozemku štátom alebo inou právnickou osobou na pozemku porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry nebol, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme pozemok a uhradí finančnú náhradu alebo či požiada o vydanie iného pozemku; v takom prípade sa postupuje podľa § 11 ods. 2 .

(5)

Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

Ak na pozemku, ktorý má byť vydaný podľa tohto zákona, je lesný porast, hoci v čase prevzatia pozemku štátom alebo inou právnickou osobou na pozemku takýto porast nebol, oprávnenej osobe sa vydá pozemok s lesným porastom bez povinnosti jeho náhrady.

§ 16 – Náhrada za nevydané pozemky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak sa pozemky podľa tohto zákona nevracajú a nedostal sa za ne iný pozemok, poskytne náhradu štát. Výšku náhrady v hotovosti určí nariadenie vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky.

(2)

Ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo držala v čase jej zániku, alebo ju previedla na niekoho, kto ju nevráti. Ak ju nemožno zistiť alebo ide o rozpočtovú či príspevkovú organizáciu, náhradu dá štát cez pozemkový fond podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Rovnako náhradu dá štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

(3)

Oprávnená osoba musí požiadať o náhradu najneskôr v lehotách podľa § 13. Ak závisí nárok od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, lehota končí uplynutím troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Inak právo na náhradu zanikne.

(4)

Náhradu dostane oprávnená osoba do šiestich mesiacov od doručenia výzvy. Náhrada pozostáva z vecí, ktoré má povinná osoba vo vlastníctve, alebo z podielu na jej majetku, najviac do hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov a dane s poplatkami sa nevyberajú.

(5)

Spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od písomnej výzvy, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky vyporiadať aj neskôr. Ak sa náhrada dáva pozemkami, nemožno nárok previesť na tretiu osobu.

(6)

Postup pozemkového fondu pri dávaní náhradných pozemkov podrobnejšie upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Originál

(1)

Náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

(2)

Ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu ( § 17 ods. 1 ) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. 13a ) Taktiež náhradu podľa § 14 a 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

(3)

Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13 . Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

(4)

Náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov 13b ) ; dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom sa nevyrubujú.

(5)

Spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania písomnej výzvy oprávnenou osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky voči nej vyporiadať aj po tomto termíne. Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu.

(6)

Postup pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov podrobnejšie upraví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 17 – Pozemkový fond

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu podľa § 1 ods. 1 spravuje pozemkový fond, okrem týchto:

a)

pozemkov s cintorínom, určených na obranu štátu, chránených podľa osobitných predpisov, ktoré patria do lesného pôdneho fondu, ktoré upravuje osobitný predpis, alebo na ktorých hospodária štátne podniky Národný žrebčín Topoľčianky, Závodisko Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, Plemenárske služby Slovenskej republiky a LESY Slovenskej republiky, a pozemkov spravovaných organizáciou ochrany prírody a krajiny, Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave a Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom,

b)

nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodária uvedené štátne podniky a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny,

c)

pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 na území bývalého Vojenského obvodu Javorina, s ktorými hospodári štátny podnik Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky.

(2)

Pozemkový fond nespravuje obytné a hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú iné právnické osoby podľa osobitného predpisu.

(3)

Ak tento zákon nehovorí inak, pozemkový fond postupuje pri prevode štátneho majetku podľa osobitných predpisov. Do schválenia privatizačného projektu alebo podľa neho môže dať pozemkový fond majetok do užívania iným osobám.

(4)

Ak má o nehnuteľnosti záujem viac fyzických osôb, majú prednosť doterajší užívatelia a samostatne hospodáriaci roľníci. Spomedzi ostatných záujemcov majú prednosť osoby s trvalým pobytom v obci, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú.

(5)

Ak nie je jasné, či nehnuteľnosť patrí podľa tohto zákona, rozhodnú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

Originál

(1)

Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond") s výnimkou

a)

pozemkov,

1.

na ktorých sa nachádza cintorín,

2.

ktoré sú určené na obranu štátu, 14 )

3.

ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov, 16 )

4.

ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu,

5.

podľa osobitného predpisu, 16aa )

6.

na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,

7.

ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny, 16ab ) Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) a Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (ďalej len „centrum“),

b)

nehnuteľností uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c) , s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, kontrolný ústav a centrum a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny,

c)

pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a nehnuteľností podľa § 1 ods. 1 , s ktorými na území bývalého Vojenského obvodu Javorina hospodária Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik.

(2)

Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu. 16a )

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, postupuje pozemkový fond pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa osobitných predpisov. 17 ) Do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný majetok dať do užívania iným osobám.

(4)

Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem viac fyzických osôb, majú prednosť pri postupe podľa odseku 2 doterajší užívatelia a ďalej samostatne hospodáriaci roľníci. Z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom území sú nehnuteľnosti.

(5)

Pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

§ 18 – Užívanie neznámej nehnuteľnosti štátom

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak nie je známy vlastník nehnuteľnosti, môže ju pozemkový fond alebo správca štátnych lesov dať do užívania vhodným záujemcom. Poplatok za užívanie je príjem fondu alebo správcu, kým vlastník neuplatní svoje práva.

Originál

Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu 17a ) (ďalej len „správca“) oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu alebo správcu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

§ 19 – Pozemkové úpravy

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území. Ich cieľom je vytvoriť ucelené hospodárske celky podľa potrieb vlastníkov, s ich súhlasom a podľa požiadaviek na tvorbu krajiny, životné prostredie a investičnú výstavbu.

(2)

O vykonaní pozemkových úprav a o výmene alebo prechode vlastníckych práv, určení hraníc pozemkov alebo zriadení či zrušení vecného bremena rozhoduje okresný úrad na základe dohody vlastníkov. Ak sa nedohodnú, rozhodne úrad za podmienok ustanovených zákonom. Rozhodnutie úradu môže súd preskúmať na návrh účastníka.

(3)

Konanie o pozemkových úpravách upravujú zákony národných rád.

Originál

(1)

Pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu.

(2)

O vykonaní pozemkových úprav a v súvislosti s tým o výmene alebo prechode vlastníckych práv, o určení hraníc pozemkov alebo o zriadení, prípadne zrušení vecného bremena k dotknutým pozemkom rozhoduje okresný úrad na základe dohody vlastníkov. V prípade, že sa vlastníci nedohodnú, rozhoduje okresný úrad za podmienok ustanovených zákonom. Rozhodnutie okresného úradu preskúma na návrh účastníka súd.

(3)

Konanie o pozemkových úpravách upravujú zákony národných rád.

§ 20 – Náhrada živého a mŕtveho inventára

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pôvodný vlastník má právo na náhradu za živý a mŕtvy inventár a zásoby, ktoré vniesol do družstva alebo ktoré mu zobrali od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Táto náhrada slúži na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, môže náhradu požadovať ďalšia oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2.

(2)

Náhradu má poskytnúť právnická osoba, ktorá veci prevzala, alebo jej právny nástupca, a to do 60 dní, ak sa nedohodnú inak. Ak ju nemožno zistiť, poskytne náhradu štát cez pozemkový fond podľa osobitného predpisu. Ak táto právnická osoba už zaplatila štátu hodnotu týchto vecí, štát jej preplatí sumu, ktorú zaplatila ako náhradu. Tento nárok treba uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne do 60 dní od poskytnutia náhrady.

(3)

Náhrada sa dáva vo veciach rovnakého alebo porovnateľného druhu, akosti a v primeranom množstve na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Ak to nie je možné, poskytne sa ako služby, podiel na imaní právnickej osoby z odseku 2 alebo iná forma, a to najviac do hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona. Od náhrady sa odpočíta suma, ktorá bola vyplatená pred účinnosťou zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne súd na návrh.

(4)

Ak nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá má dať náhradu, môže oprávnená osoba žiadať náhradu odňatého inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby bez obmedzení v odseku 3.

(5)

Právo na náhradu zanikne, ak sa neuplatní v lehotách podľa § 13. Ak náhradu dáva štát cez pozemkový fond, právo zanikne, ak sa neuplatní na fonde do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre nejasnosť o tom, kto je povinná osoba, právo zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ministerstva podľa § 21b ods. 2.

(6)

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky určia spôsob výpočtu výšky náhrad za veci z odseku 1, ak nemožno preukázať ich odňatie alebo vnesenie, alebo určiť ich súčasnú hodnotu.

Originál

(1)

Na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho, má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby ďalšia oprávnená osoba uvedená v  § 4 ods. 2 .

(2)

Povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala, alebo jej právny nástupca, a to v lehote 60 dní, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak túto osobu nemožno zistiť, poskytne náhradu štát prostredníctvom pozemkového fondu podľa osobitného predpisu. 13a ) V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára a zásob, má právo na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila, voči štátu; tento nárok možno uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote 60 dní od poskytnutia náhrady.

(3)

Náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada za živý a mŕtvy inventár a za zásoby, vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde k dohode, rozhodne na návrh súd.

(4)

V prípade, že nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá má poskytnúť náhradu podľa odseku 1, môže oprávnená osoba žiadať od tejto právnickej osoby náhradu odňatého živého a mŕtveho inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby bez obmedzení uvedených v odseku 3.

(5)

Právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách uvedených v § 13 . Ak náhradu poskytuje štát prostredníctvom pozemkového fondu, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní na pozemkovom fonde do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 21b ods. 2 .

(6)

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia spôsob výpočtu výšky náhrad za veci uvedené v odseku 1 pre prípad, keď nemožno preukázať odňatie alebo vnesenie týchto vecí alebo nemožno určiť ich súčasnú hodnotu.

§ 21 – Vydanie veci niektorým oprávneným osobám

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak je oprávnených osôb viac, ale nárok na vrátenie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

Originál

Ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá.

§ 21a – Oslobodenie od poplatkov pri vydaní nehnuteľnosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Správne a notárske poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa neplatia.

(2)

Oprávnená osoba, ktorá sa domáha svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe, neplatí súdne poplatky. To isté platí pre osobu domáhajúcu sa práva podľa § 8, ak súd rozhodol v jej prospech.

(3)

Náklady spojené s rozhodovaním a vydávaním náhradných pozemkov, ako je určenie ceny, identifikácia parciel a vymedzenie pozemkov, platí štát prostredníctvom pozemkového fondu.

Originál

(1)

Správne a notárske poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa nevyrubujú.

(2)

Oprávnená osoba domáhajúca sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe je oslobodená od súdnych poplatkov. Oslobodená od súdnych poplatkov je aj osoba domáhajúca sa svojho práva podľa § 8 , ak súd rozhodol v jej prospech.

(3)

Nevyhnutné náklady spojené s rozhodovacou činnosťou a vydávaním náhradných pozemkov spojené s ocenením vecí, identifikáciou parciel a vymeraním pozemkov uhrádza štát prostredníctvom pozemkového fondu.

§ 21b – Rozhodovanie o povinnej osobe a náhrade

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak nie je jasné, kto je povinná osoba podľa § 5 a § 16 ods. 2, rozhodne o tom príslušný okresný úrad.

(2)

Ak nie je jasné, kto má dať náhradu podľa § 20, rozhodne ministerstvo.

(3)

Rozhodnutia z odsekov 1 a 2 vydané v správnom konaní nemôže súd preskúmať.

(4)

Ak sa v konaní podľa odsekov 1 a 2 nenájde povinná osoba, náhradu dá štát cez pozemkový fond v spolupráci s právnickými osobami podľa osobitného zákona. To platí pre pozemok, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

Originál

(1)

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou podľa § 5 a 16 ods. 2 , rozhodne príslušný okresný úrad.

(2)

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na poskytnutie náhrady podľa § 20 , rozhodne ministerstvo.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom.

(4)

Ak sa v konaní podľa odsekov 1 a 2 nezistí povinná osoba, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu v súčinnosti s právnickými osobami podľa osobitného zákona, 16 ) ak ide o náhradu za pozemok, ktorý tvorí súčasť lesného pôdneho fondu 2 ) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. 13a )

§ 22 – Zánik niektorých užívacích práv

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku z § 1 ods. 1:

a)

právo družstevného užívania združených pozemkov vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva,

b)

právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,

c)

právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,

d)

právo bezplatného užívania rybníkov,

e)

právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,

f)

právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.

(2)

Ak sa doterajší užívateľ a vlastník poľnohospodárskeho alebo lesného pozemku nedohodnú inak, vznikne medzi nimi dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom vydania pozemku nájomný vzťah. Ten možno vypovedať k 1. októbru bežného roka, okrem lesných pozemkov podľa odsekov 3 a 4. V rokoch 1991 a 1992 môžu vlastníci vypovedať nájom k 1. októbru 1991 alebo 1992. Výpoveď musia doručiť najneskôr mesiac predtým.

(3)

Nájomný vzťah k lesnému pozemku z odseku 2 zaniká

a)

výpoveďou vlastníka,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom v tomto rozhodnutí,

c)

dohodou.

(4)

Nájomný vzťah k lesnému pozemku z odseku 2 možno vypovedať k 1. januáru, ak § 34e ods. 2 neustanovuje inak. Výpovedná lehota je jeden rok, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(5)

Ak sú na pozemku trvalé kultúry patriace k nevyhnutnému rastlinnému genofondu, ak slúži výlučne na vyšľachtenie nových odrôd rastlín alebo ak sú na ňom semenné sady lesných drevín alebo lesnícke arboréta, výpovedná lehota pri výpovedi vlastníka nesmie skončiť skôr, ako sa dosiahne účel, na ktorý sa pozemok užíval k 1. februáru 1992.

(6)

Na lesný pozemok z odseku 2 sa primerane vzťahuje § 5 ods. 3.

(7)

Spoluvlastník, ktorý nemá nadpolovičný podiel na lesnom pozemku, musí k výpovedi predložiť písomný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Spolu s ním musia mať nadpolovičný podiel. Ak má sám nadpolovičný podiel, súhlas nepotrebuje. Pri ucelenej lesnej časti podľa § 22a ods. 1 musí vlastník, združenie vlastníkov alebo pozemkové spoločenstvo (ďalej len „združenie“) predložiť k výpovedi písomný súhlas spoluvlastníkov k nadpolovičnej výmere pozemkov v ucelenej lesnej časti.

(8)

K výpovedi musí vlastník alebo združenie okrem súhlasu z odseku 7 predložiť aj doklady o vlastníctve. Musia v nich byť uvedené katastrálne územie, číslo parcely a označenie vlastníka. Doklady sa predkladajú k lesnému pozemku alebo pozemkom, ktoré v celosti dosahujú minimálnu výmeru podľa § 22a ods. 1.

(9)

Výška nájomného za lesný pozemok z nájomného vzťahu z odseku 2 sa určí podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.

(10)

Ak nájomný vzťah z odseku 2 zanikne podľa odseku 3 písm. b), vlastník môže požiadať o nájomné z odseku 9 za obdobie od nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav do dňa nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom.

(11)

Ak sa doterajší užívateľ a vlastník nehnuteľností okrem poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedohodnú inak, vznikne medzi nimi dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom vydania nehnuteľnosti nájomný vzťah. Ten možno vypovedať kedykoľvek. Výpovedná lehota je tri mesiace. Začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

(12)

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 11 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1.

Originál

(1)

Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1 :

a)

právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi poľnohospodárskeho družstva, 18 )

b)

právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, 19 )

c)

právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, 20 )

d)

právo bezplatného užívania rybníkov, 21 )

e)

právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, 22 )

f)

právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu. 23 )

(2)

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

(3)

Nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, zaniká

a)

výpoveďou vlastníka,

b)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom uvedeným v tomto rozhodnutí, 23a ) alebo

c)

dohodou.

(4)

Nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, možno vypovedať k 1. januáru, ak § 34e ods. 2 neustanovuje inak. Výpovedná lehota je jeden rok, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(5)

Ak sa na pozemku nachádzajú trvalé kultúry patriace k nevyhnutnému rastlinnému genofondu, ak pozemok slúži výlučne na vyšľachtenie nových odrôd rastlín 23b ) alebo ak sú na pozemku semenné sady lesných drevín alebo lesnícke arboréta, výpovedná lehota pri výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, podanej vlastníkom sa nemôže skončiť skôr, ako sa dosiahne účel, na ktorý sa pozemok užíval k 1. februáru 1992.

(6)

Na lesný pozemok, ku ktorému vznikol nájomný vzťah podľa odseku 2, sa primerane vzťahuje § 5 ods. 3 .

(7)

Podielový spoluvlastník, ktorý nevlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel na lesnom pozemku, je povinný predložiť k výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, písomný súhlas spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícky podiel spolu s jeho spoluvlastníckym podielom dosiahne nadpolovičný spoluvlastnícky podiel. Ak podielový spoluvlastník vlastní nadpolovičný spoluvlastnícky podiel k lesnému pozemku, súhlas podľa prvej vety nie je potrebný. Pri ucelenej lesnej časti podľa § 22a ods. 1 je vlastník alebo združenie vlastníkov 23c ) alebo pozemkové spoločenstvo 23d ) (ďalej len „združenie“) povinné predložiť k výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, písomný súhlas spoluvlastníkov podľa prvej vety k nadpolovičnej výmere pozemkov v ucelenej lesnej časti.

(8)

K výpovedi z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, sú vlastník alebo združenie okrem písomného súhlasu podľa odseku 7 povinní predložiť aj doklady preukazujúce údaje o vlastníctve s uvedením názvu katastrálneho územia, čísla parcely a označenia vlastníka k lesnému pozemku alebo pozemkom, ktoré v celosti dosiahnu minimálnu výmeru podľa § 22a ods. 1 .

(9)

Výška nájomného za lesný pozemok z nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, sa určí podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.

(10)

Ak nájomný vzťah k lesnému pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, zanikne podľa odseku 3 písm. b), vlastník môže požiadať o úhradu nájomného podľa odseku 9 v lehote odo dňa nariadenia vykonania projektu pozemkových úprav 23e ) do dňa nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom. 23f )

(11)

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľností okrem poľnohospodárskeho pozemku a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace. Výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

(12)

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 11 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1 .

§ 22a – Odovzdanie lesných pozemkov vlastníkom

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Lesné pozemky, ktoré sa doteraz užívali, sa vracajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach. Tými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu. Nemusia sa vyznačovať jednotlivé pozemky. Najmenšia odovzdávaná výmera pozemku alebo ucelenej lesnej časti je 0,5 ha, ak odsek 10 neustanovuje inak.

(2)

Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním lesného pozemku si vlastníci môžu založiť združenie. Na ďalšie využívanie odovzdaného lesného pozemku sa vzťahuje osobitný predpis.

(3)

Ak bola daná výpoveď podľa § 22 ods. 3 písm. a), uzavrie sa medzi doterajším užívateľom a vlastníkom alebo združením písomná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku. Obsahuje

a)

spôsob úhrady nájomného,

b)

lehotu na úhradu nájomného, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní od uzatvorenia, ak nie je dohodnuté inak,

c)

kópiu nájomnej zmluvy podľa odseku 13, ak medzi odovzdávanými pozemkami sú aj pozemky štátu alebo nezistených vlastníkov,

d)

spôsob zabezpečenia úloh podľa osobitného predpisu,

e)

dátum, ku ktorému dôjde k odovzdaniu a prevzatiu obhospodarovania lesa.

(4)

Vlastník alebo združenie je povinné pri uzatváraní dohody zabezpečiť spoluprácu pri spoločnom vyznačení alebo vytýčení hranice obhospodarovania lesa v teréne. O vyznačení alebo vytýčení sa vyhotoví záznam.

(5)

Ak sa nedohodnú na priebehu hranice obhospodarovania lesa, náklady na vytýčenie znášajú vlastník alebo združenie a doterajší užívateľ rovnakým dielom.

(6)

Doterajší užívateľ preskúma doklady do 60 dní od doručenia výpovede podľa § 22 ods. 3 písm. a) alebo od doručenia oznámenia podľa § 34e ods. 1 alebo 2. Ak je to potrebné, vyzve vlastníka alebo združenie na ich doplnenie alebo opravu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Zároveň ich poučí o právnych následkoch nekonania.

(7)

Ak sa nedohodnú, výpovedná lehota uplynula a nevznikne iný nájomný vzťah, štátny orgán lesného hospodárstva rozhodne o osobitnom obhospodarovaní lesa. Doterajší užívateľ je do vykonateľnosti rozhodnutia povinný zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch.

(8)

Pri odovzdávaní lesného pozemku sa vysporiadajú so združením reštitučné nároky vlastníka a štátu. Na postup združenia sa primerane vzťahujú odseky 2 až 7, 9 až 14 a § 22.

(9)

Postup podľa odsekov 7 a 8 sa primerane vzťahuje aj na zánik nájomného vzťahu dohodou podľa § 22 ods. 3 písm. c).

(10)

Lesné pozemky sa nemusia odovzdať v ucelených častiach, ak vznikne iný nájomný vzťah alebo ak vlastník alebo združenie preukáže doterajšiemu užívateľovi, že bezprostredne po zániku nájomného vzťahu z odseku 2 zabezpečí odborné hospodárenie v lese podľa osobitného predpisu. Túto činnosť zabezpečí odborný lesný hospodár, ktorý ju už vykonáva na bezprostredne susediacom lesnom pozemku. Spoločná výmera týchto pozemkov v poraste musí dosiahnuť minimálnu výmeru podľa odseku 1.

(11)

Postup podľa odseku 1 sa nepoužije, ak by odovzdaním lesných pozemkov došlo k narušeniu racionálneho lesného hospodárenia alebo trvalej udržateľnosti pozemkov ako prírodného zdroja. K narušeniu nedôjde, ak odovzdávaný lesný pozemok spolu s bezprostredne susediacim lesným pozemkom dosiahne v celosti výmeru podľa odseku 1. To neplatí pre samostatné lesné pozemky mimo súvislého komplexu lesných pozemkov.

(12)

Vlastník alebo združenie, ktoré predložilo doklady podľa § 22 ods. 7 alebo 8, môže počas plynutia výpovednej lehoty obmedziť rozsah užívania lesného pozemku doterajším užívateľom. Užívanie nemožno obmedziť v rozsahu, v ktorom sa týka plnenia povinnosti podľa osobitného predpisu.

(13)

Ak sa v ucelenej časti odovzdávajú aj pozemky štátu alebo nezistených vlastníkov, doterajší užívateľ uzavrie s vlastníkom alebo združením nájomnú zmluvu. Tá musí byť uzavretá najneskôr pri podpise dohody o odovzdaní a prevzatí.

(14)

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 13 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1.

Originál

(1)

Lesné pozemky užívané podľa doterajších predpisov sa odovzdávajú vlastníkom predovšetkým v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, 23g ) bez vyznačovania jednotlivých pozemkov. Najmenšia odovzdávaná výmera pozemku alebo ucelenej lesnej časti je 0,5 ha, 23h ) ak odsek 10 neustanovuje inak.

(2)

Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním lesného pozemku podľa odseku 1 si vlastníci môžu založiť združenie. Na ďalšie využívanie odovzdaného lesného pozemku sa uplatňuje osobitný predpis. 23i )

(3)

Ak je daná výpoveď podľa § 22 ods. 3 písm. a) , o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku sa medzi doterajším užívateľom a vlastníkom alebo združením uzatvorí písomná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného pozemku (ďalej len „dohoda o odovzdaní a prevzatí“), ktorá obsahuje

a)

spôsob úhrady nájomného,

b)

lehotu na úhradu nájomného, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa jej uzatvorenia, ak nie je dohodnuté inak,

c)

kópiu nájomnej zmluvy podľa odseku 13, ak súčasťou odovzdávaných lesných pozemkov sú pozemky alebo podiely vo vlastníctve štátu alebo nezistených vlastníkov, 23j )

d)

spôsob zabezpečenia úloh podľa osobitného predpisu 23k ) a

e)

dátum, ku ktorému dôjde k odovzdaniu a prevzatiu obhospodarovania lesa.

(4)

Na účely uzatvorenia dohody o odovzdaní a prevzatí je vlastník alebo združenie povinné zabezpečiť súčinnosť na spoločnom vyznačení 23l ) alebo vytýčení 23m ) hranice obhospodarovania lesa v teréne; o vyznačení alebo vytýčení hranice sa vyhotoví záznam.

(5)

Ak nedôjde k dohode o vyznačení priebehu hranice obhospodarovania lesa, náklady na vytýčenie hranice obhospodarovania lesa znáša vlastník alebo združenie a doterajší užívateľ rovnakým dielom.

(6)

Doterajší užívateľ do 60 dní odo dňa doručenia výpovede podľa § 22 ods. 3 písm. a) alebo odo dňa doručenia oznámenia podľa § 34e ods. 1 alebo 2 preskúma doklady predložené vlastníkom alebo združením a ak je to potrebné, vyzve vlastníka alebo združenie na ich doplnenie alebo opravu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia výzvy, a súčasne vlastníka alebo združenie poučí o právnych následkoch nekonania.

(7)

Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody o odovzdaní a prevzatí, výpovedná lehota uplynula a nevzniká iný nájomný vzťah, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na základe oznámenia doterajšieho užívateľa rozhodne o osobitnom obhospodarovaní lesa; 23n ) doterajší užívateľ je do vykonateľnosti tohto rozhodnutia povinný zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch.

(8)

Pri odovzdávaní lesného pozemku podľa odseku 1 sa vysporiadajú so združením reštitučné nároky vlastníka a štátu; na postup združenia sa primerane vzťahujú odseky 2 až 7, 9 až 14 a § 22 .

(9)

Postup podľa odsekov 7 a 8 sa primerane vzťahuje aj na zánik nájomného vzťahu podľa § 22 ods. 3 písm. c) .

(10)

Lesné pozemky sa nemusia odovzdať v ucelených častiach, ak vznikne iný nájomný vzťah alebo ak vlastník alebo združenie preukáže doterajšiemu užívateľovi, že bezprostredne po zániku nájomného vzťahu, ktorý vznikol podľa odseku 2, zabezpečí odborné hospodárenie v lese podľa osobitného predpisu 23i ) odborným lesným hospodárom, 23o ) ktorý zabezpečuje túto činnosť v poraste na bezprostredne susediacom lesnom pozemku alebo lesných pozemkoch, pričom spoločná výmera týchto pozemkov v poraste dosiahne v celosti minimálne výmeru podľa odseku 1.

(11)

Postup podľa odseku 1 sa nepoužije, ak odovzdaním lesných pozemkov nedôjde k narušeniu racionálneho lesného hospodárenia alebo k narušeniu trvalej udržateľnosti pozemkov ako prírodného zdroja. K narušeniu podľa prvej vety nedôjde, ak odovzdávaný lesný pozemok alebo lesné pozemky dosiahnu spolu s bezprostredne susedným lesným pozemkom v celosti výmeru podľa odseku 1; to neplatí, ak ide o samostatné lesné pozemky mimo súvislého komplexu lesných pozemkov.

(12)

Vlastník alebo združenie, ktoré predložilo doklady podľa § 22 ods. 7 alebo 8 , môže počas plynutia výpovednej lehoty obmedziť rozsah užívania lesného pozemku doterajším užívateľom. Užívanie lesného pozemku doterajším užívateľom nemožno obmedziť v rozsahu, v ktorom sa týka plnenia povinnosti podľa osobitného predpisu. 23p )

(13)

Ak sa v ucelenej časti podľa odseku 1 odovzdávajú užívacie práva aj k lesnému pozemku alebo jeho časti, ktorý je vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve nezistených vlastníkov, 23j ) doterajší užívateľ, ktorý ho má v správe, uzatvorí s vlastníkom alebo združením, ktorému sa užívacie práva k tomuto lesnému pozemku alebo jeho časti odovzdávajú, nájomnú zmluvu; nájomná zmluva podľa osobitného predpisu 23q ) musí byť uzatvorená najneskôr pri podpise dohody o odovzdaní a prevzatí.

(14)

Na uplatňovanie práv podľa odsekov 1 až 13 sa primerane vzťahuje § 4a ods. 1 .