Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Porovnať verzie

§ 130 – Výplata mzdy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Výplata sa zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent a vypláca sa v peniazoch.
(2)
Termíny výplaty sú v zmluve; u domáckych pracovníkov to môže byť za každý odovzdaný kus práce.
(3)
Šéf vám môže po dohode vyplatiť aj preddavok na mzdu.
(4)
Výplata prebieha v pracovnom čase na pracovisku, prípadne vám ju šéf pošle poštou na vlastné náklady.
(5)
K výplate musíte dostať pásku s rozpisom mzdy, odvodov a zrážok. Na požiadanie vám šéf ukáže aj podklady k výpočtu.
(6)
Mzdu môže za vás prevziať iná osoba len s vaším písomným splnomocnením.
(7)
Zamestnávateľ vám nesmie zakazovať, ako máte so svojou mzdou naložiť.
(8)
Na vašu písomnú žiadosť vám musí výplatu posielať na účet v banke tak, aby tam bola v deň výplaty.
Originál
(1)
Vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
(2)
Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) . So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.
(3)
Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.
(4)
Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.
(5)
Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.
(6)
Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis.
(7)
Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.
(8)
Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131 , poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

§ 130a – Vyplatenie mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanec môže žiadať vyplatenie svojej mzdy nielen od vlastného zamestnávateľa, ale aj od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá na Slovensku dodáva službu (ďalej len „dodávateľ služby“) a pre ktorú zamestnávateľ pracuje ako priamy subdodávateľ (ďalej len „subdodávateľ“). Mzdu od dodávateľa služby možno žiadať v rozsahu podľa odseku 2, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
ide o už splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi
1.
nebola vyplatená a
2.
patrí mu za práce podľa prílohy č. 1aa, ktoré sa subdodávateľ zaviazal vykonať v rámci právneho vzťahu s dodávateľom služby (ďalej len „práca v rámci subdodávateľského vzťahu“),
b)
zamestnanec o vyplatenie mzdy písomne požiada dodávateľa služby najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď mala byť mzda vyplatená.
(2)
Dodávateľ služby musí zamestnancovi doplatiť mzdu iba do výšky minimálnej mzdy, ktorá platila v čase vykonávania práce, a to za každú odpracovanú hodinu. Najviac mu vyplatí rozdiel medzi sumou tejto minimálnej mzdy za každú hodinu práce a mzdou, ktorú mu už subdodávateľ za túto prácu vyplatil.
(3)
V písomnej žiadosti o vyplatenie mzdy zamestnanec uvedie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku podľa odseku 1, najmä:
a)
svoje identifikačné údaje,
b)
identifikačné údaje svojho zamestnávateľa,
c)
sumu mzdy, ktorú žiada vyplatiť,
d)
informáciu o tom, kedy bola mzda splatná,
e)
sumu, ktorú mu subdodávateľ za túto prácu už vyplatil, ak mu časť mzdy vyplatil,
f)
obdobie, za ktoré žiada mzdu doplatiť,
g)
druh a rozsah práce, ktorú v rámci subdodávateľského vzťahu vykonal,
h)
spôsob vyplatenia mzdy, teda v hotovosti alebo na účet v banke či v pobočke zahraničnej banky, vrátane údajov potrebných na jej odoslanie.
(4)
Dodávateľ služby musí zamestnancovi vyplatiť mzdu podľa odseku 1 do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec o vyplatenie požiadal. Pred vyplatením z nej odpočíta zrážky zo mzdy, ktoré by inak vykonal subdodávateľ, ak by mzdu vyplatil sám. Ak zo žiadosti alebo zo vzájomnej súčinnosti podľa odseku 5 nevyplýva niečo iné, odpočíta zrážky podľa § 131 ods. 1. Dodávateľ služby však nemá povinnosť tieto odpočítané zrážky reálne vykonať a odviesť. Mzdu vyplatí takým spôsobom, aký zamestnanec uviedol vo svojej žiadosti.
(5)
Zamestnanec, subdodávateľ aj dodávateľ služby sú povinní poskytnúť si navzájom potrebnú súčinnosť. Subdodávateľ musí najmä na požiadanie bezodkladne poskytnúť dodávateľovi služby všetky údaje vrátane osobných údajov zamestnanca v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na preverenie nároku na mzdu.
(6)
Dodávateľ služby musí bezodkladne a písomne informovať
a)
zamestnanca o tom, že mu mzdu podľa odseku 4 vyplatil, a ak mu ju nevyplatí vôbec alebo iba sčasti, o dôvodoch tohto postupu,
b)
subdodávateľa o tom, že
1.
jeho zamestnanec požiadal o vyplatenie mzdy,
2.
zamestnancovi mzdu podľa odseku 4 vyplatil, a ak ju nevyplatil vôbec alebo iba sčasti, o dôvodoch tohto postupu.
(7)
Dodávateľ služby môže vyplatenie mzdy podľa odseku 4 odmietnuť, ak pri výbere subdodávateľa, s ktorým vstupuje do právneho vzťahu, ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom mzdy vyplácať. Vyplatenie mzdy však odmietnuť nemôže vtedy, ak ku dňu uplatnenia nároku sám neuhradil subdodávateľovi splatný peňažný dlh za vykonané práce. To, či dodávateľ služby postupoval s náležitou starostlivosťou, sa posudzuje celkovo podľa všetkých podstatných skutkových okolností v ich vzájomnej súvislosti a podľa osobitostí konkrétnej situácie, pričom možno vychádzať najmä z týchto skutočností:
a)
dohodnutá cena za prácu subdodávateľa nie je bez ekonomického dôvodu neprimerane nízka,
b)
štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu ani spoločníkom subdodávateľa nie je štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník dodávateľa služby,
c)
subdodávateľ nedostal pokutu za nelegálne zamestnávanie na Slovensku ani v štáte svojho sídla počas dvoch rokov pred vznikom zmluvného vzťahu s dodávateľom služby,
d)
subdodávateľ nemá evidované nedoplatky na sociálnom poistení na Slovensku ani obdobné nedoplatky v štáte svojho sídla,
e)
subdodávateľ nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu ani colnému úradu podľa osobitných predpisov na Slovensku a nemá obdobné nedoplatky v štáte svojho sídla,
f)
na majetok subdodávateľa nie je vyhlásený konkurz, subdodávateľ nie je v likvidácii, konkurzné konanie voči nemu nebolo zastavené pre nedostatok majetku a konkurz nebol pre nedostatok majetku zrušený,
g)
subdodávateľ podniká už viac ako šesť mesiacov.
(8)
Ak dodávateľ služby splnil povinnosť podľa odseku 4 a mzdu zamestnancovi vyplatil, má právo požadovať od subdodávateľa náhradu za toto plnenie.
(9)
Prípadný spor o vyplatenie mzdy podľa odseku 4 sa posudzuje ako pracovnoprávny spor.
Originál
(1)
Zamestnanec môže právo na vyplatenie mzdy uplatniť aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“) a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca (ďalej len „subdodávateľ“), v rozsahu podľa odseku 2, ak
a)
ide o splatnú mzdu, ktorá zamestnancovi
1.
nebola vyplatená a
2.
patrí za výkon prác podľa prílohy č. 1aa , ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom služby (ďalej len „práca v rámci subdodávateľského vzťahu“),
b)
zamestnanec písomne požiada dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.
(2)
Zamestnanec má právo na vyplatenie mzdy od dodávateľa služby len v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce, najviac v sume rozdielu medzi sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce.
(3)
Zamestnanec v žiadosti o vyplatenie mzdy uvedie skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie práva na vyplatenie mzdy podľa odseku 1, najmä
a)
identifikačné údaje zamestnanca,
b)
identifikačné údaje zamestnávateľa,
c)
sumu mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada,
d)
informáciu o splatnosti mzdy, o ktorej vyplatenie zamestnanec žiada,
e)
sumu vyplatenej časti mzdy za výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu, ak bola subdodávateľom vyplatená,
f)
dobu, za ktorú zamestnanec žiada o vyplatenie mzdy,
g)
druh a rozsah práce v rámci subdodávateľského vzťahu vykonanej zamestnancom,
h)
spôsob vyplatenia mzdy v hotovosti alebo na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky vrátane údajov potrebných pre vyplatenie mzdy.
(4)
Dodávateľ služby je povinný do 30 dní odo dňa uplatnenia práva na vyplatenie mzdy vyplatiť zamestnancovi mzdu podľa odseku 1 po odpočítaní zrážok zo mzdy, ktoré by vykonal subdodávateľ, ak by mzdu poskytol; ak zo žiadosti o vyplatenie mzdy alebo zo súčinnosti podľa odseku 5 nevyplýva inak, dodávateľ odpočíta zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1. Dodávateľ služby nemá povinnosť vykonať a odviesť zrážky zo mzdy podľa prvej vety. Dodávateľ služby vyplatí mzdu podľa prvej vety spôsobom uvedeným v žiadosti o vyplatenie mzdy.
(5)
Zamestnanec, subdodávateľ a dodávateľ služby sú povinní poskytnúť si potrebnú súčinnosť. Subdodávateľ je najmä povinný na požiadanie bezodkladne poskytnúť dodávateľovi služby údaje vrátane osobných údajov zamestnanca v rozsahu nevyhnutnom na overenie skutočností rozhodujúcich pre vyplatenie mzdy.
(6)
Dodávateľ služby je povinný bezodkladne písomne informovať
a)
zamestnanca o vyplatení mzdy podľa odseku 4, a ak dodávateľ služby nevyplatí mzdu celkom alebo sčasti, o dôvodoch jej nevyplatenia,
b)
subdodávateľa o
1.
uplatnení práva na vyplatenie mzdy zamestnancom subdodávateľa,
2.
vyplatení mzdy zamestnancovi podľa odseku 4, a ak dodávateľ služby nevyplatí mzdu celkom alebo sčasti, o dôvodoch jej nevyplatenia.
(7)
Dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy podľa odseku 4, ak pri výbere subdodávateľa za účelom vzniku právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom nemohol ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predvídať, že subdodávateľ nebude svojim zamestnancom vyplácať mzdu. Ustanovenie prvej vety sa neuplatní, ak dodávateľ služby ku dňu uplatnenia práva na vyplatenie mzdy nesplnil svoj splatný peňažný záväzok z právneho vzťahu medzi ním a subdodávateľom, ktorého obsahom je výkon práce v rámci subdodávateľského vzťahu. Na posúdenie toho, či dodávateľ služby vynaložil náležitú starostlivosť, sa vykoná celkové posúdenie podstatných skutkových okolností vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na osobitosti situácie, ktorá sa posudzuje, pričom možno vychádzať najmä z týchto skutkových okolností:
a)
dohodnutá cena za plnenie subdodávateľa nie je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane nízka,
b)
štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom subdodávateľa nie je štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník dodávateľa služby,
c)
subdodávateľovi nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike a v štáte sídla v období dvoch rokov pred vznikom právneho vzťahu medzi dodávateľom služby a subdodávateľom,
d)
subdodávateľ nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
e)
subdodávateľ nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike a nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu v štáte sídla,
f)
na majetok subdodávateľa nie je vyhlásený konkurz, subdodávateľ nie je v likvidácii, nebolo proti nemu zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku,
g)
subdodávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť viac ako šesť mesiacov.
(8)
Dodávateľ služby, ktorý splnil povinnosť podľa odseku 4, je oprávnený požadovať od subdodávateľa náhradu za plnenie poskytnuté zamestnancovi.
(9)
Spor o vyplatenie mzdy podľa odseku 4 sa považuje za pracovnoprávny spor.

§ 131 – Zrážky zo mzdy zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne zrazí poistné na sociálne poistenie, preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie a nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie. Rovnako prednostne zrazí príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý zamestnanec platí podľa osobitného predpisu, preddavok na daň alebo daň, nedoplatok preddavku na daň, daňový nedoplatok, nedoplatok na preddavku na daň a na dani, ktorý vznikol zavinením daňovníka, vrátane príslušenstva, a nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a)
preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c)
peňažné tresty, pokuty a náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d)
neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ako aj peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f)
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu na ňu nárok nevznikol,
g)
náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu na ňu nárok nevznikol,
h)
náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok,
i)
sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4,
j)
nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (finančný príspevok na stravovanie).
(3)
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so zamestnancom, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
(4)
Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, upravujú spôsob vykonávania zrážok a ich poradie ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(5)
Pri peňažných trestoch, pokutách a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok riadi dňom, keď bolo zamestnávateľovi doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.
(6)
Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, náhrade mzdy za dovolenku, preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok riadi dňom, keď sa začalo s ich vykonávaním.
(7)
Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie riadi dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok riadi dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.
(8)
Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, poradie, ktoré pohľadávky získali podľa odsekov 4 a 5, zostáva zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa zrážky zo mzdy vykonávali a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak tento účinok nebol v dohode o zrážkach zo mzdy výslovne vylúčený.
Originál
(1)
Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a)
preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c)
peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d)
neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f)
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g)
náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h)
náhradu mzdy podľa § 142 ods. 5 alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok,
i)
sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 ,
j)
nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“).
(3)
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.
(4)
Zrážky zo mzdy podľa odsekov 1 a 2 a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(5)
Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.
(6)
Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.
(7)
Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.
(8)
Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

§ 132 – Výplata príjmu zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho

Pravidlá o výplatných termínoch a zrážkach zo mzdy platia rovnako pre všetky časti vášho príjmu od zamestnávateľa.

Originál

Ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

§ 133 – Normovanie práce

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Tempo a množstvo práce určuje šéf objektívne. Musí brať ohľad na vaše sily, bezpečnosť aj čas na osobnú hygienu.
(2)
Tieto normy musia byť pripravené vopred a šéf vás s nimi musí oboznámiť skôr, než začnete pracovať.
(3)
Ak vo firme nie sú odbory, o zmenách noriem sa šéf musí dohodnúť so zástupcami zamestnancov.
(4)
Určené pracovné tempo nesmie ohrozovať vaše zdravie ani bezpečnosť.
Originál
(1)
Zamestnávateľ môže zavádzať alebo meniť už zavedené normy spotreby práce len na základe objektívneho posúdenia požadovaného množstva práce a pracovného tempa zamestnanca. Pri určovaní požadovaného množstva práce a pracovného tempa musí vziať do úvahy pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na prirodzené potreby zamestnanca.
(2)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce boli utvorené pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia zamestnancom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatňovať so spätnou platnosťou.
(3)
Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.
(4)
Zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Načítané 5 z 293 paragrafov