Zákon č. 513/2009

Regulačný orgán môže na žiadosť objednávateľa dopravných služieb, ktorý uzatvoril zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, obmedziť na území Slovenskej republiky prístup železničného podniku k železničným službám, ktoré poskytuje manažér infraštruktúry medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu vzťahuje zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme a uplatňovanie práva prístupu by ohrozilo hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy.

Manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre žiadateľovi, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 40 ods. 4 prvej vety.

O tom, či by sa uplatnením tohto práva narušila hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, rozhodne regulačný orgán na žiadosť subjektov podľa odseku 1 po vykonanej analýze podľa odseku 4. Žiadosť sa podáva do jedného mesiaca od zverejnenia oznámenia o plánovanej novej službe na webovom sídle regulačného orgánu. Do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre železničnému podniku.

Regulačný orgán analýzou zisťuje vplyv práva podľa odseku 1 na ziskovosť dopravných služieb poskytovaných železničným podnikom na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, vplyv na náklady, ktoré znáša objednávateľ dopravných služieb, a vplyv na cestovné pri zohľadnení umiestnenia staníc a počtu zastavení vlaku na vlakovej ceste a načasovania a frekvencie jednotlivých vlakov.

Regulačný orgán si do jedného mesiaca od prijatia žiadosti vyžiada potrebné informácie a údaje na účel analýzy podľa odseku 4 a zmluvné strany zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, sú povinní tieto informácie a údaje poskytnúť v lehote, ktorú určí. Ak železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, neposkytne informácie a údaje podľa prvej vety alebo informácie nie sú dostatočné ani po opakovanej výzve na ich doplnenie, manažér infraštruktúry na základe rozhodnutia regulačného úradu nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre podľa § 38 ods. 1 . Regulačný orgán posúdi poskytnuté informácie a údaje a podľa potreby ich prerokuje s osobami podľa odseku 3. Najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, keď získal všetky potrebné informácie a údaje, regulačný orgán rozhodne o obmedzení alebo neobmedzení prístupu železničného podniku podľa odseku 1. Regulačný orgán musí svoje rozhodnutie odôvodniť a určiť v ňom podmienky, za ktorých môže požiadať o nové posúdenie rozhodnutia ktorýkoľvek žiadateľ podľa odseku 3 alebo železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Proti rozhodnutiu regulačného úradu nemožno podať rozklad. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že právo prístupu k železničným službám podľa odseku 1 môže ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok určených v rozhodnutí regulačného orgánu, za ktorých bolo možné požiadať o udelenie prístupu k železničným službám.

Regulačný orgán nesprístupní citlivé obchodné informácie osôb podľa odseku 5 na ich žiadosť. O tom, či sa informácie považujú za citlivé obchodné informácie rozhodne regulačný orgán. To sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú nevyhnutné vo vzťahu k oznámeniu o plánovanej novej službe podľa odseku 3.

Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa odseku 4 aj v prípade, ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedeného vlaku do takej miery, že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

Regulačný orgán môže uložiť železničnému podniku uskutočňujúcemu prepravu osôb na medzinárodnej vlakovej trase povinnosť zaplatiť objednávateľovi dopravných služieb cenový rozdiel za prevádzku železničnej trate medzi dvomi stanicami ako kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, aby železničné podniky prevádzkujúce vnútroštátnu osobnú dopravu a železničné podniky prevádzkujúce medzinárodnú osobnú dopravu platili rovnakú úhradu za používanie tých istých železničných tratí.

Kompenzácia podľa odseku 8 musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality medzi priemernou úrovňou cestovného, ktorú platia cestujúci, a celkovou úrovňou úhrad a cien za železničné služby poskytované manažérom infraštruktúry s používaním železničnej siete. Výška kompenzácie podľa odseku 8 nesmie ohroziť hospodársku uskutočniteľnosť verejnej osobnej dopravy na železničných tratiach, na ktoré sa vzťahuje, a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení záväzku železničného podniku z plnenia zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri zohľadnení poskytnutej kompenzácie a primeraného zisku.

Prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy je možné udeliť len na základe požiadaviek, ktoré určí regulačný orgán. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde k záveru, že plánované služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom vlaku narušujú hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok na udelenie prístupu podľa § 38 .

Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvoma miestami vzdialenými aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.

Kapacitu infraštruktúry prideľuje manažér infraštruktúry podľa rámcových pravidiel. V nich určí najmä:

Obchodovanie s pridelenou kapacitou medzi príjemcami je zakázané a vedie k vylúčeniu z ďalšieho prideľovania. Príjemca nemôže pridelenú kapacitu previesť na inú osobu. Výnimkou je situácia, keď príjemca, ktorý nie je železničným podnikom, umožní pri svojej obchodnej činnosti využitie kapacity železničnému podniku. Takéto umožnenie sa nepovažuje za prevod kapacity.

Kapacitu vo forme vlakovej trasy možno prideliť najdlhšie na čas platnosti jedného cestovného poriadku. Manažér môže so žiadateľom uzavrieť rámcovú dohodu o využívaní kapacity aj na dlhšie obdobie. Konkrétne práva a povinnosti sa upravia v zmluve o pridelení kapacity.

Ak žiadateľ mieni požiadať o kapacitu na osobnú dopravu a na danej trati alebo alternatívnej trase je obmedzený prístup alebo platí zmluva o službách vo verejnom záujme, musí o tom informovať manažéra a regulačný orgán najmenej 18 mesiacov pred platnosťou cestovného poriadku. Regulačný orgán do desiatich dní zabezpečí informovanie dotknutých regulačných orgánov, objednávateľov služieb, manažérov infraštruktúry a železničných podnikov, aby mohli posúdiť vplyv na existujúce zmluvy.

Manažéri infraštruktúry spolupracujú s manažérmi iných sietí, aby umožnili efektívne prideľovanie kapacity, ktorá zasahuje do viacerých sietí. Organizujú medzinárodné vlakové trasy, najmä na tratiach transeurópskej siete nákladnej dopravy, a určujú postupy na ich zabezpečenie.

Postupy koordinácie prideľovania kapacity na medzinárodnej úrovni združujú zástupcov manažérov všetkých sietí, ktorých sa prideľovanie týka. Na postupoch sa môžu podieľať aj manažéri z tretích štátov. Na rokovania o týchto postupoch manažér pozýva aj zástupcu Európskej komisie ako pozorovateľa. Manažér poskytuje regulačnému orgánu informácie o postupoch a systémoch prideľovania kapacity.

Na zasadaniach alebo činnostiach zameraných na prideľovanie kapacity pre transsieťové služby majú rozhodovacie právo len zástupcovia manažérov infraštruktúry.

Manažér infraštruktúry musí zabezpečiť verejnú prístupnosť dohodnutých postupov, spôsobov práce a kritérií na posudzovanie a prideľovanie kapacity na medzinárodnej úrovni.

Manažér infraštruktúry predkladá dotknutým manažérom iných sietí návrhy železničných podnikov na organizáciu medzinárodných vlakových trás, aby sa uľahčila nákladná doprava.

Takto dohodnuté medzinárodné trasy na viacerých sieťach sú žiadateľom dostupné cez manažéra infraštruktúry, ktorý je účastníkom dohody.

Žiadosti o pridelenie kapacity môžu podávať železničné podniky, ich medzinárodné zoskupenia, ako aj iné osoby so záujmom o prevádzku dopravy, najmä prevádzkovatelia kombinovanej dopravy, odosielatelia a príjemcovia tovaru. Žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, môže splnomocniť železničný podnik na uzavretie zmluvy s manažérom infraštruktúry o prístupe na sieť do termínu uvedeného v podmienkach používania siete.

Manažér infraštruktúry môže určiť požiadavky na žiadateľov, aby si zabezpečil očakávané výnosy z využívania infraštruktúry. Tieto požiadavky musia byť primerané, transparentné, nediskriminačné a vopred zverejnené ako súčasť princípov prideľovania kapacity podľa § 37.

Požiadavky podľa odseku 2 môžu zahŕňať finančnú záruku, ktorá nesmie presiahnuť úroveň primeranú rozsahu činnosti žiadateľa, alebo ubezpečenie o schopnosti pripraviť vhodné ponuky na využitie kapacity.

Žiadateľ môže požiadať o kapacitu zasahujúcu do viacerých sietí. Manažér infraštruktúry, ktorý žiadosť prijme, môže v mene žiadateľa hľadať potrebnú kapacitu u manažérov iných sietí.

Ak manažéri nadväzujúcich sietí vytvorili združenie s právnou subjektivitou, manažér infraštruktúry musí zverejniť informáciu, že žiadateľ môže podať žiadosť priamo tomuto združeniu.

Žiadosti týkajúce sa grafikonu vlakovej dopravy sa podávajú v lehotách podľa plánu prideľovania kapacity.

Žiadateľ, ktorý je stranou rámcovej dohody podľa § 43, podáva žiadosť v lehote dohodnutej v tejto zmluve.

Manažér infraštruktúry musí rešpektovať obchodné tajomstvo v informáciách poskytnutých žiadateľmi.

Rámcová dohoda je zmluva medzi manažérom infraštruktúry a žiadateľom o právach a povinnostiach pri prideľovaní kapacity infraštruktúry, úhradách a cenách na obdobie dlhšie, než je platnosť jedného cestovného poriadku. Dohoda spresňuje vlastnosti kapacity, ktorú žiadateľ požaduje a ktorú mu manažér ponúka, vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality trás; môže zahŕňať aj zmluvné pokuty pri neplnení, jednostranných zmenách alebo predčasnom ukončení dohody.

Rámcová dohoda by mala v rámci možností siete vyhovovať obchodným potrebám žiadateľa, najmä ak ide o dopravu vo verejnom záujme alebo medzinárodnú dopravu, a zároveň umožňovať úpravy podmienok pre lepšie využitie kapacity. Dohoda však nesmie vylúčiť z používania infraštruktúry iných žiadateľov.

Rámcová dohoda sa uzatvára spravidla na päť rokov s možnosťou predĺženia na rovnaké obdobie. Manažér infraštruktúry môže na návrh žiadateľa dohodnúť aj inú dĺžku trvania. Uzatvorenie dohody na viac ako päť rokov však musí byť podložené obchodnými zmluvami, osobitnými investíciami alebo predpokladanými rizikami.

Rámcovú dohodu na služby využívajúce špecializovanú infraštruktúru možno uzatvoriť až na 15 rokov. Podmienkou je, že táto infraštruktúra si vyžiadala značné a dlhodobé investície a sú na ňu uzatvorené zmluvy vrátane plánov amortizácie.

Pri dohode podľa odseku 4 môže žiadateľ žiadať presné vymedzenie vlastností kapacity (§ 47) vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality trás na celé obdobie platnosti. Manažér infraštruktúry môže počas trvania dohody znížiť vyhradenú kapacitu, ak sa aspoň mesiac využívala menej, než dovoľujú podmienky používania siete podľa § 37.

Všeobecné časti každej rámcovej dohody, okrem ustanovení obsahujúcich obchodné tajomstvo, musia byť prístupné iným žiadateľom.