Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o štátnej službe

Zákon č. 55/2017 Z.z.

§ 112 – Zákazy pre štátneho zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátny zamestnanec nesmie
a)
robiť nič, čo by mohlo poškodiť vážnosť a dôstojnosť štátnej služby,
b)
prijímať dary alebo výhody kvôli službe, okrem tých od služobného úradu alebo pri oficiálnych stretnutiach,
c)
žiadať dary alebo výhody, ani navádzať iných, aby ich poskytli kvôli službe,
d)
kupovať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu40) inak, ako stanovujú osobitné predpisy,41)
e)
používať symboly štátnej služby na osobný prospech,
f)
zvýhodňovať blízkych ľudí pri výkone služby,
g)
vytvárať falošné alebo nepravdivé dokumenty súvisiace so službou,
h)
vedome šíriť nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť úradu alebo iných zamestnancov.
(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov firiem, ktoré podnikajú, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.
(3)
Obmedzenie z odseku 2 neplatí pre štátneho zamestnanca,
a)
ktorého do takéhoto orgánu pošle vláda alebo služobný úrad,
b)
ak služobný úrad písomne súhlasí s jeho členstvom; súhlas možno odvolať, ak členstvo prekáža riadnemu plneniu povinností.
(4)
Ak ide o činnosti podľa odseku 3 písm. a) súvisiace so štátnou správou, úrad môže povoliť ich výkon v služobnom čase. Ak sa majú vykonávať mimo miesta výkonu služby, úrad môže poslať zamestnanca na služobnú cestu.
(5)
Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odseku 3 členom orgánu firmy, nesmie od nej dostať odmenu.
(6)
Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady nesmie
a)
podnikať,
b)
robiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je rovnaká alebo podobná jeho službe; tým nie je dotknuté písmeno a).
(7)
Ostatní štátni zamestnanci nesmú
a)
podnikať v rovnakej alebo podobnej oblasti, ako je ich služba,
b)
robiť inú zárobkovú činnosť rovnakú alebo podobnú službe bez písomného súhlasu úradu; tým nie je dotknuté písmeno a).
(8)
Obmedzenia z odseku 6 písm. b) a odseku 7 písm. b) neplatia pre
a)
vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, publikačnú, literárnu, umeleckú, športovú, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť,
b)
činnosť v poradnom orgáne vlády,
c)
činnosť člena poradného orgánu úradu alebo komisie zriadenej úradom,
d)
funkciu člena volebnej komisie, komisie na referendum alebo komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, alebo činnosť zapisovateľa,
e)
činnosť poslanca obecného alebo krajského zastupiteľstva, ktorí nie sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
f)
činnosť hlavného kontrolóra obce alebo kraja,
g)
činnosť člena poradného orgánu obce alebo vyššieho územného celku,
h)
činnosť osôb prizvaných na dohľad, kontrolu alebo audit podľa osobitného predpisu.42)
(9)
Zamestnanec podľa odseku 7 musí bez zbytočného odkladu oznámiť úradu, že podniká, začína, pozastavuje, prerušuje alebo končí podnikanie.
(10)
Štátny zamestnanec musí písomne požiadať úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b). Úrad sa musí vyjadriť do 30 dní od doručenia. Ak nesúhlasí, dá písomné odôvodnenie. Ak sa nevyjadrí včas, platí, že súhlasí.
(11)
Štátny zamestnanec musí do 60 dní od vzniku pomeru alebo preloženia
a)
skončiť členstvo v orgáne, ktoré je v rozpore s odsekmi 2 až 4,
b)
skončiť, prerušiť alebo pozastaviť podnikanie v rozpore s odsekom 6 alebo 7,
c)
skončiť inú zárobkovú činnosť v rozpore s odsekmi 6 až 8.
Originál
(1)
Štátny zamestnanec nesmie
a)
vykonávať činnosť alebo sa správať spôsobom, ktorými by mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť štátnej služby,
b)
prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,
c)
požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
d)
nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu 40 ) inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, 41 )
e)
používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,
f)
zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,
g)
vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,
h)
vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.
(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca,
a)
ktorý je do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vyslaný vládou alebo služobným úradom,
b)
s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo v dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad písomný súhlas; súhlas možno odvolať, ak je členstvo prekážkou riadneho plnenia povinností štátneho zamestnanca.
(4)
Ak je predmetom činností podľa odseku 3 písm. a) plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.
(5)
Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odseku 3 členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nesmie od tejto právnickej osoby poberať odmenu.
(6)
Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady nesmie
a)
podnikať,
b)
vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena a).
(7)
Štátny zamestnanec, na ktorého sa nevzťahuje odsek 6, nesmie
a)
podnikať, ak ide o predmet podnikania zhodný alebo obdobný s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe,
b)
vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe, bez písomného súhlasu služobného úradu; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena a).
(8)
Obmedzenie podľa odseku 6 písm. b) a odseku 7 písm. b) sa nevzťahuje na
a)
vedeckú, pedagogickú, lektorskú, prednášateľskú, publikačnú, literárnu, umeleckú, športovú, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť,
b)
činnosť v poradnom orgáne vlády,
c)
činnosť člena poradného orgánu služobného úradu alebo komisie zriadenej služobným úradom,
d)
vykonávanie funkcie člena volebnej komisie, komisie na vyhlásenie referenda, alebo komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, alebo na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,
e)
činnosť poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorí nie sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
f)
činnosť hlavného kontrolóra obce alebo hlavného kontrolóra samosprávneho kraja,
g)
činnosť člena poradného orgánu obce alebo vyššieho územného celku, alebo
h)
činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu. 42 )
(9)
Štátny zamestnanec podľa odseku 7 je povinný oznámiť služobnému úradu bez zbytočného odkladu vykonávanie, začatie, pozastavenie, 43 ) prerušenie 44 ) alebo skončenie podnikania.
(10)
Štátny zamestnanec je povinný písomne požiadať služobný úrad o súhlas s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b). Služobný úrad je povinný vyjadriť sa k žiadosti do 30 dní od jej doručenia. Ak služobný úrad nesúhlasí s vykonávaním zárobkovej činnosti, poskytne štátnemu zamestnancovi odôvodnené písomné stanovisko. Neposkytnutie vyjadrenia v lehote podľa druhej vety sa považuje za súhlas služobného úradu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti podľa odseku 7 písm. b).
(11)
Štátny zamestnanec je povinný do 60 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru alebo od preloženia
a)
skončiť členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo v dozornom orgáne právnickej osoby, ktoré je v rozpore s odsekmi 2 až 4,
b)
skončiť, prerušiť alebo pozastaviť podnikanie, ktoré je v rozpore s odsekom 6 alebo odsekom 7,
c)
skončiť vykonávanie inej zárobkovej činnosti, ktoré je v rozpore s odsekmi 6 až 8.

§ 113 – Povinnosti vedúceho zamestnanca

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vedúci zamestnanec musí okrem povinností z § 111 a obmedzení z § 112 ešte
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť prácu podriadených,
b)
zadávať úlohy a dávať pokyny v súlade so zákonmi a služobnými predpismi,
c)
pripravovať podklady na hodnotenie podriadených,
d)
vytvárať podmienky na riadny výkon služby,
e)
správať sa k podriadeným rovnako a nediskriminovať ich,
f)
viesť zamestnancov k dodržiavaniu disciplíny,
g)
plniť úlohy úradu voči podriadeným v rozsahu podľa zákona a predpisov,
h)
písomne poveriť podriadeného na zastupovanie počas neprítomnosti do dvoch týždňov,
i)
do šiestich mesiacov od nástupu absolvovať manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),
j)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Ak vedúci absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie najviac tri roky pred nástupom, úrad mu môže povinnosť podľa odseku 1 písm. i) odpustiť.
(3)
Vedúci nesmie zadávať podriadenému úlohy, ktoré má podľa predpisov vykonať osobne.
Originál
(1)
Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b)
ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,
c)
pripravovať podklady pre služobné hodnotenie podriadených štátnych zamestnancov,
d)
vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
e)
pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,
f)
viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
g)
plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,
h)
písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,
i)
absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c) ,
j)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Vedúcemu zamestnancovi, ktorý absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie najviac tri roky pred začatím vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, môže služobný úrad odpustiť povinnosť podľa odseku 1 písm. i).
(3)
Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§ 114 – Majetkové priznanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vedúci zamestnanec, zamestnanec na mieste mimoriadnej významnosti, podľa § 38 ods. 8 písm. b), podnikateľ alebo ten, kto robí podobnú zárobkovú činnosť, musí podať majetkové priznanie na tlačive z prílohy č. 5. Ak sa mu majetok od posledného priznania nezmenil, môže ho nahradiť čestným vyhlásením. To nejde, ak od posledného priznania uplynuli viac ako tri roky.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnostiach,
b)
hnuteľnom majetku,
c)
majetkových právach a hodnotách.
(3)
Nehnuteľnosti sa neoceňujú. Hnuteľný majetok a práva sa oceňujú obvyklou cenou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peniaze, vklady v bankách. Uvádzajú sa len vtedy, ak ich celková hodnota presahuje 50 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa delí rovnako.
(4)
Súčasťou priznania zamestnanca na mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie, že nevie o nezdanených príjmoch osôb v domácnosti.
(5)
Zamestnanec podľa odseku 1 podá priznanie
a)
do 30 dní od vzniku pomeru, preloženia alebo začatia činnosti, podľa stavu v ten deň; to neplatí pri dočasnom preložení podľa § 60 ods. 2,
b)
do 31. marca podľa stavu k 31. decembru; to neplatí, ak podal priznanie podľa písmena a) do 31. marca alebo ak v predchádzajúcom roku nepracoval.
(6)
Priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Ten v kancelárii NS alebo NSS ho podáva tomu, kto ho vymenoval.
(7)
Odseky 1 až 6 neplatia pre zamestnanca, ktorý deklaruje majetok inak.46)
(8)
Priznanie sa nezakladá do osobného spisu.
(9)
Uchováva sa päť rokov.
(10)
Pri preložení úrad odovzdá posledné priznanie novému úradu.
Originál
(1)
Vedúci zamestnanec, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste podľa § 38 ods. 8 písm. b) , štátny zamestnanec, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a štátny zamestnanec, ktorý vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnej službe, je povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5 . Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca podľa prvej vety od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Majetkové priznanie nemožno nahradiť čestným vyhlásením, ak od podania posledného majetkového priznania uplynuli viac ako tri roky.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľnom majetku,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 50 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.
(4)
Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Štátny zamestnanec podľa odseku 1 je povinný podať majetkové priznanie
a)
do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, odo dňa preloženia na štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 alebo odo dňa začatia vykonávania činnosti podľa odseku 1 , podľa stavu ku dňu vzniku povinnosti podať majetkové priznanie; to neplatí, ak ide o dočasné preloženie podľa § 60 ods. 2 ,
b)
do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka, alebo ak štátny zamestnanec počas predchádzajúceho kalendárneho roka nevykonával štátnu službu.
(6)
Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu alebo kancelária najvyššieho správneho súdu, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom. 46 )
(8)
Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(9)
Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.
(10)
Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§ 115 – Vyhodnotenie majetkového priznania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Generálny tajomník alebo ním určený zamestnanec skontroluje, či je majetkové priznanie úplné. Ak treba, písomne vyzve zamestnanca, aby ho do 30 dní spresnil alebo doplnil. Na zistenie prírastku majetku priznanie vyhodnotí a uchová.
(2)
Ak sú pochybnosti o pravdivosti údajov, zamestnanec musí pri nehnuteľnostiach predložiť doklad o spôsobe, dátume nadobudnutia a cene, pri stavbe aj výdavky.
(3)
Ak sú pochybnosti o pravdivosti údajov, zamestnanec musí predložiť údaje o hnuteľnom majetku a právach aj vtedy, ak je ich celková hodnota nižšia ako 50 000 eur.
(4)
Ak priznanie ukáže, že prírastky majetku presahujú príjmy, zamestnanec musí vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať pôvod. Na to mu generálny tajomník určí primeranú lehotu, najmenej 60 dní.
Originál
(1)
Generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec preskúma úplnosť majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil. Na účely zistenia prírastku majetku generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec vyhodnotí majetkové priznanie a zabezpečí jeho uchovanie.
(2)
Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.
(3)
Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 50 000 eur.
(4)
Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny tajomník alebo ním poverený štátny zamestnanec určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§ 116 – Sťažnosť vo veciach štátnej služby

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátny zamestnanec sa môže sťažovať vo veciach služby, ak si myslí, že boli porušené jeho práva podľa zákona alebo predpisov. Sťažnosť možno podať aj do dvoch mesiacov po skončení pomeru.
(2)
Sťažnosť sa podáva písomne a doručí sa služobnému úradu.
(3)
Sťažnosť vybavuje generálny tajomník. Ak smeruje proti nemu, vybavuje ju generálny tajomník nadriadeného úradu. Sťažnosť proti zamestnancovi vo verejnej funkcii na ministerstve alebo ústrednom orgáne vybavuje minister alebo vedúci; proti ministrovi alebo vedúcemu vybavuje úrad vlády; proti vedúcemu úradu vlády vybavuje predseda vlády. Sťažnosť proti generálnemu tajomníkovi v kancelárii NR, prezidenta, ÚS, súdnej rady, NS, NSS, verejného ochrancu práv alebo NKÚ vybavuje ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4)
Sťažnosť generálneho tajomníka vybavuje generálny tajomník nadriadeného úradu. Na ministerstve alebo ústrednom orgáne ju vybavuje minister alebo vedúci. V kanceláriách podľa odseku 3 ju vybavuje ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5)
Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie a vybavovanie sťažností sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)
(6)
Uchádzač sa môže sťažovať v súvislosti s výberovým konaním do jedného mesiaca od vyhlásenia výsledkov; platia odseky 1 až 5.
Originál
(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené. Sťažnosť vo veciach štátnej služby možno podať aj počas dvoch mesiacov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3)
Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4)
Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5)
Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 47 )
(6)
Uchádzač môže podať sťažnosť v súvislosti s výberovým konaním do jedného mesiaca od vyhlásenia jeho výsledku; ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú primerane.

Načítané 5 z 207 paragrafov