Zákon o územnom plánovaní

Zákon č. 200/2022 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o územnom plánovaní

Zákon č. 200/2022 Z.z.

§ 21 – Územný plán mikroregiónu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Územný plán mikroregiónu je dokumentácia pre ucelenú časť regiónu alebo viacerých regiónov. Vychádza z potrieb rozvoja viacerých obcí alebo špecifického územia, najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany krajiny, kultúrneho dedičstva, hospodárstva a cestovného ruchu, pričom musí spĺňať podmienky udržateľného rozvoja.
(2)
Tento plán obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia v Koncepcii územného rozvoja regiónu, alebo na žiadosť obcí. Ak územie zasahuje do viacerých krajov, dohodnú sa, ktorý plán obstará. Náklady a spoluprácu upraví zmluva medzi krajom a obcami.
(3)
Na obsah plánu sa primerane použije § 22 ods. 3.
(4)
Ak má obec v tomto území už schválený územný plán obce, kraj musí rešpektovať jeho záväznú časť.
(5)
Ak dôjde k podstatným zmenám v obci a územný plán mikroregiónu prestane plniť svoj účel, obec môže dať podnet na jeho zmenu a obstarať si vlastný územný plán obce.
Originál
(1)
Územný plán mikroregiónu je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej časti územia regiónu alebo viacerých regiónov pri spoločných hraniciach, vychádzajúca z potrieb územného rozvoja viacerých obcí alebo iného špecifického územia najmä z hľadiska životného prostredia, ochrany a tvorby krajiny, ochrany historického a kultúrneho dedičstva, rozvoja hospodárstva a cestovného ruchu za súčasného splnenia podmienok pre udržateľný územný rozvoj a tvorbu krajiny mikroregiónu.
(2)
Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe vymedzenia územia na spracovanie územného plánu mikroregiónu v Koncepcii územného rozvoja regiónu alebo ho môže obstarať po dohode na žiadosť viacerých obcí. Ak územie vymedzené na spracovanie územného plánu mikroregiónu zahŕňa územia viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich obstará územný plán mikroregiónu. Rozsah a spôsob súčinnosti na obstarávaní a na úhrade nákladov na obstarávanie územného plánu mikroregiónu je súčasťou zmluvy medzi samosprávnym krajom a dotknutými obcami.
(3)
Pre určenie obsahu územného plánu mikroregiónu sa ustanovenie § 22 ods. 3 použije primerane.
(4)
Ak obec alebo jej časť v území, pre ktoré bolo vymedzené územie pre obstaranie územného plánu mikroregiónu, má spracovaný územný plán obce, samosprávny kraj pri obstarávaní územného plánu mikroregiónu je povinný rešpektovať záväznú časť územného plánu obce.
(5)
Ak dôjde k podstatným zmenám v území obce, ktorá je súčasťou vymedzeného územia, pre ktoré bol schválený územný plán mikroregiónu, a toto územie prestáva spĺňať účel, na ktorý bol spracovaný územný plán mikroregiónu, môže táto obec dať podnet na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu mikroregiónu na účel vyčlenenia z územného plánu mikroregiónu a obstarať vlastný územný plán obce.

§ 22 – Územný plán obce

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Územný plán obce je dokumentácia, ktorá musí byť v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a regiónu. Každá obec musí mať územný plán, pokiaľ celé jej územie nie je súčasťou územného plánu mikroregiónu. Plán mesta sa volá územný plán mesta. Plán Bratislavy a Košíc sa volá metropolitný územný plán.
(2)
Dve alebo viac obcí sa môžu dohodnúť na spoločnom územnom pláne. Jedená z obcí ho zabezpečí na základe dohody. Spoločný plán musia schváliť zastupiteľstvá všetkých obcí.
(3)
Územný plán obce určuje najmä:
a)
riešené územie a jeho väzby na susedné obce a región, vrátane hranice zastavaného územia,
b)
urbanistickú koncepciu, hlavné rozvojové osi, dôležité prvky a charakteristiky,
c)
spôsob a intenzitu využitia územia, priestorové a funkčné limity,
d)
dopravnú infraštruktúru s ochrannými pásmami,
e)
technickú infraštruktúru s ochrannými a bezpečnostnými pásmami,
f)
verejné priestory a zelenú infraštruktúru,
g)
ochranu zdravia, prírody, krajiny, vôd, pôdy a lesov, s ohľadom na znevýhodnené osoby,
h)
ochranu kultúrneho dedičstva, pamiatok a archeologických lokalít,
i)
ochranu pred povodňami, požiarmi, haváriami a opatrenia na zmenu klímy,
j)
osobitné územia,
k)
územia, kde treba spracovať územný plán zóny,
l)
plochy pre zelenú infraštruktúru a stavby vo verejnom záujme,
m)
zásady bezbariérovosti.
(4)
Chránené územia, ochranné a bezpečnostné pásma a ďalšie ochranné prvky sa premietnu do plánu.
(5)
Záväzná časť územného plánu je záväzná pre plán zóny, rozhodovanie o stavbách a povoľovanie činností. Ak je plán zóny v rozpore s neskorším územným plánom obce, orgán určí, ktorá časť je neplatná. V Bratislave a Košiciach možno dohodnúť odchýlky v rozsahu osobitných predpisov.
(6)
Ak územný plán určí novú hranicu zastavaného územia, vyznačí sa v katastri nehnuteľností. Podkladom sú súpis parciel, geometrický plán a uznesenie zastupiteľstva.
Originál
(1)
Územný plán obce je územnoplánovacia dokumentácia územia obce v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska a v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu. Obec je povinná mať územný plán obce; táto povinnosť zaniká, ak je celé územie obce súčasťou územného plánu mikroregiónu. Územný plán obce, ktorá je mestom, sa nazýva územný plán mesta. Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mesta Košice sa nazýva metropolitný územný plán.
(2)
Ak sa na tom dohodnú dve alebo viacero obcí, môžu mať spoločný územný plán. Spoločný územný plán obstaráva na základe dohody jedna z dotknutých obcí. Takto spracovaný spoločný územný plán podlieha schváleniu zastupiteľstva všetkých dotknutých obcí.
(3)
Územný plán obce určuje najmä
a)
riešené územie a jeho väzby k územiam susediacich obcí a k širšiemu regiónu a hranicu zastavaného územia obce,
b)
urbanistickú koncepciu rozvoja územia, hlavné rozvojové osi a územia, významné urbanistické, architektonické a krajinné prvky a charakteristiky,
c)
urbanistickú štruktúru, najmä spôsob a intenzitu využitia územia, priestorové a funkčné limity zástavby a podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využitia územia,
d)
dopravnú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území,
e)
technickú infraštruktúru vrátane jej ochranných pásiem a území a bezpečnostných pásiem,
f)
verejné priestory a zelenú infraštruktúru,
g)
ochranu zdravých životných podmienok vrátane dostatočných územne priestorových podmienok pre bývanie s ohľadom na znevýhodnené osoby, alebo zraniteľné osoby, ktorými sú aj osoby žijúce v priestorovo separovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačnej chudoby, ochranu verejného zdravia, ochranu prírody, ochranu a tvorbu krajiny, ochranu vôd, ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ochranu a využívanie prírodných zdrojov,
h)
ochranu kultúrneho dedičstva najmä vymedzenie národných kultúrnych pamiatok, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a pamiatkových území a miestnych pamätihodností,
i)
ochranu územia obce pred nežiaducimi geologickými javmi, povodňami, požiarmi, environmentálnymi záťažami, prevenciu závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, opatrenia na zmiernenie zmeny klímy na území obce a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
j)
osobitné územia,
k)
územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny,
l)
vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a plôch a koridorov na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme,
m)
zásady a pravidlá bezbariérovosti sídelného prostredia, vrátane bezbariérovosti dopravnej infraštruktúry a jej ochranných pásem a území, verejných priestorov a trás pohybu obyvateľstva.
(4)
Chránené územia, ochranné pásma, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných predpisov, 9 ) územný systém ekologickej stability 10 ) a územia zabezpečujúce ochranu genetických zdrojov 11 ) sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia.
(5)
Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je záväzná na spracovanie územného plánu zóny, pre rozhodovanie o stavebnom zámere podľa Stavebného zákona a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov. Ak je územný plán zóny alebo časť územného plánu zóny v rozpore s neskôr schváleným územným plánom obce, v územnom pláne obce orgán územného plánovania určí, ktorá časť územného plánu zóny je neplatná, alebo určí, že je neplatný celý územný plán zóny. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice možno v dohode uzatvorenej v súvislosti s investičnou činnosťou v meste alebo mestskej časti pre konkrétnu činnosť dohodnúť odchýlky od záväznej časti územného plánu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi o hlavnom meste Slovenskej republiky a o meste Košice; podkladom pre vydanie záväzného stanoviska z hľadiska súladu navrhovanej stavby zo záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie je v takom prípade záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu s dohodnutými odchýlkami.
(6)
Ak územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu v záväznej časti určí novú hranicu zastavaného územia obce, táto sa vyznačí v katastri nehnuteľností; podkladom na vykonanie zápisu je súpis parciel s vyznačením kódu umiestnenia pozemku, zjednodušený operát geometrického plánu a uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol schválený územný plán.

§ 23 – Územný plán zóny

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Územný plán zóny je dokumentácia pre ucelenú časť územia obce. Stanovuje podrobné podmienky na priestorové usporiadanie a využitie pozemkov v súlade s rozvojovými zámermi. Musí byť v súlade s územným plánom obce alebo mikroregiónu.
(2)
Orgán územného plánovania obstaráva územný plán zóny, ak ide o pamiatkovú rezerváciu alebo zónu, ak to určuje územný plán obce, alebo ak treba podrobne riešiť rozvoj. Plán zóny spresňuje územný plán obce na úroveň časti obce vrátane chránených území a pásiem.
(3)
Územný plán zóny určuje najmä:
a)
podmienky na priestorové usporiadanie, funkčné využitie a umiestňovanie stavieb,
b)
podmienky na bezbariérové využívanie verejných priestorov a dopravy,
c)
zelenú infraštruktúru, ochranu prírody a krajiny,
d)
dopravnú infraštruktúru,
e)
technickú infraštruktúru,
f)
opatrenia na minimalizáciu negatívnych vplyvov, povodní, havárií, na ochranu zdravia, požiarnu bezpečnosť a zmenu klímy,
g)
vymedzenie plôch pre zelenú infraštruktúru a stavby vo verejnom záujme.
Originál
(1)
Územný plán zóny je územnoplánovacia dokumentácia ucelenej priestorovej a funkčnej časti územia obce, ktorá v súlade s rozvojovými zámermi a požiadavkami určenými v zadaní stanovuje podrobné podmienky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pre jednotlivé priestorovo-funkčné celky a pozemky. Územný plán zóny musí byť v súlade so schváleným územným plánom obce alebo územným plánom mikroregiónu, ak bol spracovaný.
(2)
Orgán územného plánovania obstaráva územný plán zóny, ak ide o územie pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny, alebo, ak jeho spracovanie určuje územný plán obce alebo územný plán mikroregiónu, ak bol spracovaný, alebo ak je potrebné podrobne riešiť rozvojové zámery alebo činnosti, ktoré majú vplyv na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie časti územia obce. Územný plán zóny premieta územný plán obce do podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia časti obce a územnotechnickým požiadavkám na využívanie územia časti obce, vrátane chránených území, ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem zriadených podľa osobitných predpisov.
(3)
Územný plán zóny určuje najmä
a)
podmienky pre priestorové usporiadanie a pre funkčné využívanie v jednotlivých priestorovo funkčných celkoch a pozemkoch a pre umiestňovanie stavieb na pozemkoch,
b)
podmienky na bezbariérové využívanie verejného priestoru, dopravnej infraštruktúry, statickej dopravy a trás pohybu obyvateľstva,
c)
zelenú infraštruktúru, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny,
d)
dopravnú infraštruktúru,
e)
technickú infraštruktúru,
f)
podmienky minimalizácie negatívnych vplyvov stavieb, nežiadúcich dosahov povodní a závažných priemyselných havárií, využívania územia na verejné zdravie a kvalitu života ľudí, na požiarnu bezpečnosť, na civilnú ochranu obyvateľstva a opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na jej nepriaznivé dôsledky,
g)
vymedzenie plôch na umiestnenie zelenej infraštruktúry vo verejnom záujme a plôch a trás na umiestnenie stavieb vo verejnom záujme.

§ 24 – Záväzné stanovisko

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Orgán územného plánovania pomocou záväzného stanoviska kontroluje, či je projekt v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Toto stanovisko musí obsahovať odôvodnenie a zhodnotenie, ako stavba spĺňa pravidlá pre priestor a využitie územia.
(2)
Pri vydávaní záväzného stanoviska sa kontroluje súlad s najnižšou dostupnou územnoplánovacou dokumentáciou v tomto poradí:
a)
územný plán zóny,
b)
územný plán obce,
c)
územný plán mikroregiónu,
d)
Koncepcia územného rozvoja regiónu,
e)
Koncepcia územného rozvoja Slovenska.
(3)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti.
(4)
Príslušným orgánom na vydanie záväzného stanoviska je obec, ak odseky 5 až 7 neurčujú inak.
(5)
Ak obec nemá územný plán, príslušným je samosprávny kraj, v ktorom obec leží. V území s územným plánom mikroregiónu je príslušná obec, ak sa nedohodne s krajom inak. Samosprávny kraj je príslušný aj vtedy, ak časť územného plánu obce nie je v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu.
(6)
V Bratislave je príslušný orgán podľa zákona o hlavnom meste. V Košiciach je príslušné mesto alebo mestská časť podľa toho, kto schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu.
(7)
Pre líniové stavby (napr. cesty, technickú infraštruktúru) alebo významné investície, ktoré prechádzajú cez viacero obcí, je príslušný samosprávny kraj. Ak takéto stavby prechádzajú cez viacero krajov, dohodnú sa, kto vydá stanovisko; ak sa nedohodnú, určí to úrad. Úrad je príslušný aj vtedy, ak si to vyhradil v stanovisku k časti, kde Koncepcia územného rozvoja regiónu nie je v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska.
(8)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko ako dotknutý orgán podľa Stavebného zákona. Na jeho vydávanie platí Stavebný zákon, ak tento zákon nehovorí inak.
(9)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko aj na povoľovanie iných činností, ak to určí osobitný predpis. Na to sa použijú odseky 1 až 7, ak osobitný predpis neurčuje inak.
Originál
(1)
Záväzným stanoviskom posudzuje orgán územného plánovania súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Záväzné stanovisko obsahuje odôvodnenie vyhodnotenie splnenia podmienok priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
(2)
Na účely vydania záväzného stanoviska sa posudzuje súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie najnižšieho dostupného stupňa v nasledovnom vzostupnom poradí:
a)
územný plán zóny,
b)
územný plán obce,
c)
územný plán mikroregiónu,
d)
Koncepcia územného rozvoja regiónu,
e)
Koncepcia územného rozvoja Slovenska.
(3)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na základe žiadosti.
(4)
Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je obec, ak odseky 5 až 7 neustanovujú inak.
(5)
Ak obec nemá územný plán, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obec nachádza. V území, pre ktoré bol spracovaný územný plán mikroregiónu, je príslušným orgánom územného plánovania obec, ak sa nedohodne so samosprávnym krajom, že príslušným na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj. Samosprávny kraj je príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska aj v časti, v ktorej územný plán obce nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja regiónu.
(6)
Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava je orgán územného plánovania ustanovený zákonom o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska na území mesta Košice je mesto alebo mestská časť, a to podľa toho, kto ako orgán územného plánovania schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu.
(7)
Ak ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona k líniovej stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej investícii a tieto prechádzajú územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska je samosprávny kraj, v územnom obvode ktorého sa obce nachádzajú. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry alebo významná investícia prechádzajú územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje, v územnom obvode ktorých sa obce nachádzajú, sa dohodnú, ktorý z nich vydá záväzné stanovisko; ak sa samosprávne kraje nedohodnú, úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska. Úrad je príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a doložky súladu k projektu stavby, ak si to vyhradil v záväznom stanovisku dotknutého orgánu k líniovej stavbe dopravnej infraštruktúry, stavbe technickej infraštruktúry alebo významnej investícii v časti, v ktorej Koncepcia územného rozvoja regiónu nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie Koncepcie územného rozvoja Slovenska.
(8)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko ako dotknutý orgán podľa Stavebného zákona 12 ) a na jeho vydávanie sa použije Stavebný zákon, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Orgán územného plánovania vydáva záväzné stanovisko na povoľovanie iných činností, ak tak ustanoví osobitný predpis, a na jeho vydávanie sa použijú odseky 1 až 7, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 24a – Záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko:
a)
v konaní o:
1.
stavebnom zámere (vrátane jeho prerokovania),
2.
zmene v užívaní stavby,
3.
preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie,
4.
dodatočnom povolení stavby,
b)
k ohláseniu:
1.
drobnej stavby nad 25 m² zastavanej plochy,
2.
nových nadzemných a podzemných vedení elektronických sietí,
3.
informačnej konštrukcie s plochou od 1,2 m² do 20 m².
(2)
Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, príslušným je orgán príslušný k hlavnej stavbe.
(3)
Žiadosť o záväzné stanovisko obsahuje meno alebo názov, adresu alebo sídlo žiadateľa, stručný opis stavby a vyhodnotenie súladu s dokumentáciou. Prílohou k žiadosti o stanovisko k stavebnému zámeru je stavebný zámer.
(4)
Ak je žiadosť neúplná, orgán vyzve žiadateľa na doplnenie do 15 pracovných dní a určí lehotu. Môže tak urobiť iba raz. Ak žiadateľ nedoplní, orgán vráti žiadosť do 15 dní od uplynutia lehoty.
(5)
Orgán musí vydať stanovisko do 30 dní pre ohlasované a jednoduché stavby, do 90 dní pre vyhradené stavby a do 60 dní pre ostatné. Lehota začína dňom doručenia úplnej žiadosti. Stanovisko pošle bezodkladne.
(6)
Záväzné stanovisko platí 2 roky od doručenia. Pre dopravnú a technickú infraštruktúru, jadrové zariadenia a významné investície platí 5 rokov. Nestráca platnosť, ak sa počas doby podal návrh na začatie konania.
(7)
Stanovisko obsahuje meno alebo názov stavebníka, opis stavby, vyjadrenie súladu s odôvodnením. Prílohou je potvrdený stavebný zámer.
(8)
Úrad na podnet žiadateľa preskúma stanovisko – skontroluje, či spĺňa podmienky. Prílohou podnetu je stanovisko a návrh zámeru.
(9)
Úrad si do 7 dní vyžiada dokumentáciu a vyjadrenie od príslušného orgánu (do 15 dní). Stanovisko preskúma do 30 dní od doručenia vyjadrenia. Ak zistí rozpor, vydá nové stanovisko; ak je v súlade, informuje žiadateľa. Nové stanovisko úradu sa už nedá preskúmať.
(10)
Úrad preskúma stanovisko aj na žiadosť stavebného úradu, ak sa nepodarilo odstrániť rozpor s orgánom územného plánovania; postupuje podľa odseku 9.
(11)
Úrad preskúma stanovisko aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník (iný ako stavebník) namieta obsah stanoviska; postupuje podľa odseku 9.
(12)
Ak si orgán, ktorý vydal rozporné stanovisko, myslí, že nové stanovisko úradu zasiahlo do jeho práv, môže podať správnu žalobu. Tá má odkladný účinok.
(13)
Ak orgán nevydá stanovisko v lehote, považuje sa za nečinný.
(14)
V Bratislave orgán postupuje podľa tohto zákona, ak zákon o hlavnom meste neurčuje inak.
(15)
Záväzné stanovisko sa nevyžaduje pre stavby na bezpečnosť a obranu štátu mimo vojenských obvodov, ak sú v uzavretom priestore a nemení sa funkcia, pôdorys ani výška.
Originál
(1)
Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko
a)
v konaní o
1.
stavebnom zámere vrátane prerokovania stavebného zámeru, 12a )
2.
zmene v užívaní stavby, 12b )
3.
preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie, 12c )
4.
dodatočnom povolení stavby, 12d )
b)
k ohláseniu 12e )
1.
drobnej stavby, 12f ) ktorej zastavaná plocha presahuje 25 m 2 ,
2.
nových nadzemných a podzemných vedení elektronických komunikačných sietí, 12g )
3.
informačnej konštrukcie, ktorej najväčšia informačná plocha je väčšia ako 1,2 m 2 a má najviac 20 m 2 .
(2)
Ak stavebný zámer obsahuje súbor stavieb, príslušným na vydanie záväzného stanoviska je ten orgán územného plánovania, ktorý je príslušný na vydanie záväzného stanoviska k hlavnej stavbe.
(3)
Žiadosť o záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo žiadateľa, stručný opis navrhovanej stavby a vyhodnotenie súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou k žiadosti o záväzné stanovisko k stavebnému zámeru je stavebný zámer.
(4)
Ak žiadosť nie je úplná, orgán územného plánovania vyzve žiadateľa na doplnenie v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a určí mu primeranú lehotu na doplnenie. Orgán územného plánovania môže vyzvať žiadateľa na doplnenie žiadosti len raz. Ak žiadateľ nedoplní žiadosť alebo má orgán územného plánovania za to, že žiadosť nie je úplná ani po doplnení, vráti žiadosť žiadateľovi v lehote 15 pracovných dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na doplnenie alebo od nedostatočného doplnenia.
(5)
Orgán územného plánovania je povinný vydať záväzné stanovisko dotknutého orgánu v lehote 30 dní pre stavby, ktoré sa ohlasujú, a pre jednoduché stavby, v lehote 90 dní pre vyhradené stavby a v lehote 60 dní pre ostatné stavby; lehota sa počíta odo dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie záväzného stanoviska. Orgán územného plánovania je povinný odoslať záväzné stanovisko bezodkladne po jeho vydaní.
(6)
Záväzné stanovisko dotknutého orgánu platí dva roky odo dňa jeho doručenia žiadateľovi, ak ide o dopravnú infraštruktúru, technickú infraštruktúru, jadrové zariadenie, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a významnú investíciu, platí päť rokov odo dňa jeho doručenia žiadateľovi. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bol počas plynutia doby podľa prvej vety podaný návrh na začatie konania, v ktorom sa záväzné stanovisko má použiť.
(7)
Záväzné stanovisko dotknutého orgánu obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídla stavebníka, stručný opis navrhovanej stavby, vyjadrenie, či je navrhovaná stavba v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie s odôvodnením a jeho prílohou je potvrdený stavebný zámer alebo iná dokumentácia, ku ktorým sa záväzné stanovisko vydáva.
(8)
Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu na podnet žiadateľa tak, že preskúma, či sú splnené podmienky priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Prílohou podnetu je záväzné stanovisko a návrh stavebného zámeru alebo iná dokumentácia, ku ktorým bolo záväzné stanovisko vydané.
(9)
Úrad si vyžiada do siedmich pracovných dní od doručenia podnetu záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie a vyjadrenie od príslušného orgánu územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko dotknutého orgánu vydal, a to v lehote 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vyjadrenie. Úrad preskúma záväzné stanovisko v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia alebo márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie orgánu územného plánovania, a ak zistí, že bolo vydané v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, vydá nové záväzné stanovisko z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko je vydané v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, v lehote na preskúmanie o tom informuje žiadateľa. Záväzné stanovisko vydané úradom podľa druhej vety nemožno preskúmať.
(10)
Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť stavebného úradu, ktorému sa v procese odstraňovania rozporov podľa Stavebného zákona nepodarilo odstrániť rozpor s príslušným orgánom územného plánovania; úrad postupuje podľa odseku 9.
(11)
Úrad preskúma záväzné stanovisko dotknutého orgánu k stavebnému zámeru aj na žiadosť odvolacieho orgánu, ak účastník konania iný ako stavebník namieta obsah záväzného stanoviska v konaní pred odvolacím orgánom; úrad postupuje podľa odseku 9.
(12)
Ak orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné záväzné stanovisko, má za to, že novým záväzným stanoviskom úradu bolo zasiahnuté do jeho práv, môže sa domáhať ochrany na súde formou správnej žaloby. Podanie správnej žaloby podľa prvej vety má odkladný účinok.
(13)
Ak orgán územného plánovania ako dotknutý orgán nevydá záväzné stanovisko v ustanovenej lehote, má sa za to, že je nečinný.
(14)
Pri vydaní záväzného stanoviska na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava orgán územného plánovania postupuje podľa tohto zákona, ak zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave neustanovuje inak.
(15)
Záväzné stanovisko dotknutého orgánu sa nevyžaduje na stavbu pre bezpečnosť štátu a na stavbu pre obranu štátu mimo vojenských obvodov umiestňovanú v uzavretom priestore existujúcich stavieb, ak sa nemení funkcia, vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

Načítané 5 z 51 paragrafov