Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Panel nástrojov

Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Porovnať verzie

§ 106 – Dodatočná dovolenka pod zemou

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanec má nárok na jeden týždeň dodatkovej dovolenky, ak po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, prípadne ak vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Ak zamestnanec v týchto podmienkach odpracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 21 takto odpracovaných dní.
(2)
Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených či zdraviu škodlivých podmienkach alebo vykonáva zvlášť ťažké či zdraviu škodlivé práce, sa na účely dodatkovej dovolenky považuje ten, kto
a)
trvalo pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b)
je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi priamo vystavený nebezpečenstvu nákazy,
c)
je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d)
priamo ošetruje alebo obsluhuje duševne chorých alebo mentálne postihnutých najmenej v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e)
pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne náročných oblastiach,
f)
vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na jeho zdravie,
g)
pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
(3)
Druhy zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých prác, ako aj pracoviská a oblasti, kde sa tieto práce vykonávajú, určí všeobecne záväzný právny predpis. Vydá ho ministerstvo práce po dohode s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom zahraničných vecí.
Originál
(1)
Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.
(2)
Za zamestnanca, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, sa na účely dodatkovej dovolenky podľa tohto zákona považuje zamestnanec, ktorý
a)
trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
b)
je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
c)
je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
d)
pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
e)
pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
f)
vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
g)
pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.
(3)
Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

§ 107 – Dodatková dovolenka bez náhrady mzdy

Trvalý odkaz
Jednoducho

Dodatkovú dovolenku si musíte vyčerpať prednostne. Nemôžete za ňu dostať peniaze namiesto voľna.

Originál

Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy; táto dovolenka sa musí vyčerpať, a to prednostne.

§ 108 v tomto znení nie je uvedený

§ 109 – Krátenie dovolenky

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto roku nepracoval z niektorého z týchto dôvodov:
a)
výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b)
čerpanie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c)
dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2,
d)
dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c).
(2)
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky ani za čas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.
(3)
Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ zamestnancovi krátiť dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
(4)
Pri krátení dovolenky podľa odseku 1 sa zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, musí poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa a mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
(5)
Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnakým spôsobom sa kráti dovolenka za čas výkonu väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený. Dovolenka sa za čas väzby kráti aj vtedy, ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený alebo ak bolo trestné stíhanie proti nemu zastavené len preto, že za spáchaný trestný čin nie je trestne zodpovedný, prípadne že mu bola udelená milosť alebo bol trestný čin amnestovaný.
(6)
Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov uvedených v odseku 3.
(7)
Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
Originál
(1)
Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu
a)
výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
b)
čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ,
c)
dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2 ,
d)
dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c) .
(2)
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.
(3)
Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.
(4)
Pri krátení dovolenky podľa odseku 1 sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.
(5)
Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
(6)
Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov ustanovených v odseku 3.
(7)
Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

§ 110 – Čo je týždeň dovolenky

Trvalý odkaz
Jednoducho

Jeden týždeň dovolenky znamená sedem po sebe idúcich dní.

Originál

Týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich dní.

§ 111 – Určovanie a čerpanie dovolenky

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý vopred odsúhlasili zástupcovia zamestnancov. Plán sa určuje tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak má zamestnanec nárok na dovolenku v rozsahu aspoň štyroch týždňov v kalendárnom roku a nebránia tomu prekážky v práci na jeho strane, zamestnávateľ je povinný určiť mu čerpanie najmenej štyroch týždňov.
(2)
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
(3)
Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré zamestnávateľ zamestnancom oznámi najmenej šesť mesiacov vopred, hromadné čerpanie dovolenky možno určiť na tri týždne.
(4)
Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej inštitúcii, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
(5)
Ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, aspoň jedna časť musí trvať najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie možno výnimočne skrátiť so súhlasom zamestnanca.
Originál
(1)
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
(2)
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
(3)
Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej šesť mesiacov vopred, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na tri týždne.
(4)
Hromadné čerpanie dovolenky podľa odseku 2 v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako štyri týždne. V divadle a v inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, možno určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
(5)
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Načítané 5 z 293 paragrafov