Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Panel nástrojov

Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Porovnať verzie

§ 121 – Mzda za prácu nadčas

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec vykonáva rizikové práce, patrí mu za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 35 % jeho priemerného zárobku.
(2)
Zamestnávateľ sa môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca alebo so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé či metodické činnosti, prípadne riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy či rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške jeho mzdy už bude zohľadnená prípadná práca nadčas, a to najviac v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 a za tento čas nemôže čerpať ani náhradné voľno.
(3)
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Náhradné voľno patrí zamestnancovi v rozsahu, v akom práca nadčas trvala. V takom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
(4)
Zamestnávateľ poskytuje náhradné voľno v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodnú, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve sa dá výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania tohto náhradného voľna.
(5)
Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Ak bol dohodnutý postup podľa poslednej vety odseku 4, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.
Originál
(1)
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku.
(2)
Zamestnávateľ môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa odseku 1 a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať náhradné voľno.
(3)
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí.
(4)
Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.
(5)
Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1, a ak sa dohodol postup podľa odseku 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

§ 122 – Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za prácu vo sviatok máte nárok na bežnú mzdu a príplatok aspoň 100 % vášho priemerného zárobku.
(2)
Namiesto príplatku si môžete dohodnúť náhradné voľno. Ak ho nedostanete do troch mesiacov, zamestnávateľ vám musí vyplatiť príplatok.
(3)
Ak vo sviatok nepracujete, pretože pripadol na váš bežný pracovný deň, patrí vám náhrada mzdy.
(4)
Ak však bez ospravedlnenia vymeškáte zmenu pred sviatkom alebo po ňom, nárok na peniaze za sviatok strácate.
(5)
Vedúci pracovníci si môžu dohodnúť mzdu, v ktorej je práca vo sviatok už zahrnutá.
Originál
(1)
Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.
(2)
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda; tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa štvrtej vety.
(3)
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude postupovať podľa prvej vety.
(4)
Náhrada mzdy za sviatok alebo mzda podľa odseku 3 druhej vety nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.
(5)
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.

§ 122a – Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj príplatok, a to najmenej vo výške 50 % hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak si povaha práce alebo prevádzkové podmienky vyžadujú, aby sa u zamestnávateľa pracovalo v sobotu pravidelne, možno dohodnúť aj nižší príplatok než podľa odseku 1, najmenej však 45 % hodinovej minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, a to v
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou, keď podľa rozvrhu zmien nastupuje prvá ranná zmena pracovného týždňa, a končí sa uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu, ktorá už vopred počíta s prípadnou prácou v sobotu. Ak takúto dohodu uzavrú, vedúcemu zamestnancovi príplatok podľa odsekov 1 a 2 nepatrí.
Originál
(1)
Zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 sobota začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v sobotu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

§ 122b – Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú odpracovanú hodinu príplatok najmenej vo výške 100 % minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak si povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa práca vykonávala v nedeľu pravidelne, možno dohodnúť aj nižší príplatok než podľa odseku 1. Musí však dosahovať najmenej 90 % minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu, a takúto dohodu možno uzavrieť v:
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou, v ktorej podľa rozvrhu zmien nastupuje v danom pracovnom týždni prvá ranná zmena, a končí sa uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)
S vedúcim zamestnancom sa možno v pracovnej zmluve dohodnúť na mzde, ktorá už vopred počíta s prípadnou prácou v nedeľu. Ak sa takto dohodnú, vedúci zamestnanec už nemá nárok na príplatok podľa odsekov 1 a 2.
Originál
(1)
Zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa na účely odsekov 1 a 2 nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.
(4)
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu v nedeľu. Ak dôjde k dohode podľa prvej vety, vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie podľa odsekov 1 a 2.

§ 123 – Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za nočnú prácu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)
U zamestnávateľa, u ktorého si povaha práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa prevažná časť práce vykonávala v noci, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia než podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu. Nižšiu sumu možno dohodnúť v
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. V takom prípade vedúcemu zamestnancovi mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Originál
(1)
Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
(2)
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia ako podľa odseku 1, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, v
a)
kolektívnej zmluve,
b)
pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
(3)
S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatrí.

Načítané 5 z 293 paragrafov