Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákonník práce

Zákon č. 311/2001 Z.z.

Porovnať verzie

§ 231 – Kolektívna zmluva a mzdy

Trvalý odkaz
Jednoducho

Odbory uzatvárajú s firmou kolektívnu zmluvu, ktorá môže zamestnancom zabezpečiť lepšie mzdy a podmienky, než určuje zákon. Ak zmluva niečo upravuje výhodnejšie, má prednosť pred bežnou pracovnou zmluvou. Nároky, ktoré zamestnancovi zo zmluvy vzniknú, si môže uplatniť rovnako ako akékoľvek iné práva z práce.

Originál
(1)
Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
(2)
Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
(3)
Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.
(4)
Postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný predpis.
(5)
V družstve, kde súčasťou členstva je aj pracovný vzťah člena k družstvu, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza uznesenie členskej schôdze.

§ 232 – Viac odborov rokovanie

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak vo firme pôsobí viacero odborových organizácií, zamestnávateľ musí pri dôležitých veciach rokovať so všetkými naraz. Ak sa odbory medzi sebou nedohodnú do 15 dní, platí stanovisko tých najväčších. Pri riešení vecí konkrétneho zamestnanca ho zastupujú odbory, ktorých je členom. Ak nie je v žiadnych, zastupujú ho tie najväčšie, pokiaľ si nevyberie inak.

Originál
(1)
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, musí zamestnávateľ v prípadoch týkajúcich sa všetkých alebo väčšieho počtu zamestnancov, ak všeobecne záväzné právne predpisy alebo kolektívna zmluva vyžadujú prerokovanie alebo súhlas odborového orgánu, plniť tieto povinnosti k príslušným orgánom všetkých zúčastnených odborových organizácií, ak sa s nimi nedohodne inak. Ak sa orgány všetkých zúčastnených odborových organizácií nedohodnú najneskôr do 15 dní od požiadania, či súhlas udelia, alebo nie, je rozhodujúce stanovisko orgánu odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa.
(2)
Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 2 vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa zamestnanca, ktorý nie je odborovo organizovaný, orgán odborovej organizácie s najväčším počtom členov u zamestnávateľa, ak zamestnanec neurčí inak.

§ 233 – Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

Trvalý odkaz
Jednoducho

Zamestnanecká rada zastupuje všetkých pracovníkov vo firmách s aspoň 50 zamestnancami. V menších firmách s najmenej tromi zamestnancami pôsobí zamestnanecký dôverník. Ak vo firme nie je kolektívna zmluva, rada alebo dôverník môžu s firmou spolurozhodovať o pracovných podmienkach.

Originál
(1)
Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
(2)
Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.
(3)
U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
(4)
Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

§ 234 – Voľby do zamestnaneckej rady

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Firma musí umožniť voľby do rady, ak o to požiada 10 % zamestnancov.
(2)
Voliť môže každý, kto vo firme pracuje aspoň tri mesiace.
(3)
Kandidovať môže bezúhonný zamestnanec nad 18 rokov, ktorý tam pracuje aspoň tri mesiace.
(4)
Voľby sú tajné. Musí sa ich zúčastniť aspoň 30 % voličov. Ak sa nezvolí dosť členov ani v opakovanom kole, rada nevznikne.
(5)
Prvé voľby organizuje skupina zamestnancov, ďalšie už rada.
(6)
Dôverník sa volí väčšinou hlasov prítomných.
(7)
Náklady na voľby platí firma.
(8)
Funkčné obdobie trvá štyri roky.
Originál
(1)
Zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to zamestnávateľa písomne požiada aspoň 10 % zamestnancov. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa, ktorý má
a)
od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej troch členov,
b)
od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena,
c)
od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena,
d)
od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena.
(2)
Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace.
(3)
Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckého dôverníka má každý zamestnanec zamestnávateľa starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace.
(4)
Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10 % zamestnancov alebo príslušný odborový orgán. Voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby do zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.
(5)
Prvé voľby členov zamestnaneckej rady u zamestnávateľa organizuje volebný výbor zložený najmenej z troch zamestnancov a najviac zo siedmich zamestnancov, ktorí podpísali žiadosť o vytvorenie zamestnaneckej rady. Počet členov volebného výboru určí zamestnávateľ v závislosti od počtu zamestnancov a vnútornej štruktúry zamestnávateľa. Ďalšie voľby organizuje zamestnanecká rada.
(6)
Zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní.
(7)
Náklady na úhradu volieb zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka hradí zamestnávateľ.
(8)
Volebné obdobie zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka je štvorročné.

§ 235 – Zánik zamestnaneckej rady

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnanecká rada zaniká uplynutím funkčného obdobia, odstúpením, odvolaním zamestnancami alebo ak počet zamestnancov klesne pod 50.
(2)
Tieto pravidlá platia aj pre zamestnaneckého dôverníka.
Originál
(1)
Zamestnanecká rada zaniká
a)
uplynutím volebného obdobia,
b)
odstúpením zamestnaneckej rady, ak odstúpenie bolo prijaté na zhromaždení zamestnancov,
c)
odvolaním zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov,
d)
poklesom počtu zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50.
(2)
Odsek 1 sa primerane vzťahuje aj na zamestnaneckého dôverníka.

Načítané 5 z 293 paragrafov