Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o dani z príjmov

Zákon č. 595/2003 Z.z.

Porovnať verzie

§ 11 – Nezdaniteľné časti základu dane

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Svoj základ dane si môžete znížiť o nezdaniteľné sumy na seba, na manželku (manžela) alebo na dôchodkové sporenie.
(2)
Suma na daňovníka závisí od vašich príjmov. Ak zarobíte menej, máte nárok na plnú sumu. Pri vysokých príjmoch sa táto suma postupne znižuje až na nulu.
(3)
Ak má vaša manželka (manžel) nízky príjem, môžete si uplatniť úľavu aj na ňu. Výška závisí od vášho aj jej príjmu.
(4)
Manželkou (manželom) sa rozumie osoba žijúca s vami v domácnosti, ktorá sa stará o dieťa, poberá príspevok na opatrovanie, je na úrade práce alebo má zdravotné postihnutie. Do jej príjmu sa neráta napríklad bonus na dieťa či štipendium.
(5)
Ak podmienky spĺňate len časť roka, uplatníte si pomernú časť úľavy za dané mesiace.
(6)
Dôchodcovia majú nárok na úľavu len vtedy, ak je ich ročný dôchodok nižší ako nezdaniteľná suma. Odpočítať si môžu len rozdiel.
(7)
Cudzinci si môžu uplatniť úľavy, len ak 90 % ich celkových príjmov pochádza zo Slovenska.
(8)
Od základu dane si môžete odpočítať aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) alebo celoeurópsky dôchodok.
(9)
Odpočítať si môžete sumu, ktorú ste skutočne zaplatili, najviac 180 eur za rok.
(10)
Táto úľava platí len pre novšie zmluvy (po roku 2013), ktoré spĺňajú zákonné podmienky.
(11)
Ak si peniaze zo sporenia vyberiete predčasne, musíte vrátiť daňovú úľavu, ktorú ste využili v minulosti.
(12)
Ak máte príjmy zo zamestnania aj z podnikania, úľavu si najskôr uplatníte pri zamestnaní.
Originál
(1)
Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8.
(2)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý
a)
sa rovná alebo je nižší ako 91,8-násobok sumy životného minima 39a ) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy životného minima 39a ) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len "platné životné minimum"),
b)
je vyšší ako 91,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 51,6-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
(3)
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane
a)
rovnajúci sa alebo nižší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57 ) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
2.
má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
3.
má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
b)
vyšší ako 154,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57 ) v tomto zdaňovacom období
1.
nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 70,8-násobku platného životného minima a jednej tretiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
2.
má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.
(4)
Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za
a)
manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované ( § 33 ods. 2 ) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu 63a ) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie 63b ) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie 63c ) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, 63d ) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím 63e ) a súčasne
b)
vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a , daňový bonus podľa § 33 , zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky 64 ) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. 125 )
(5)
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
(6)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku 22 ) alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku, 64aa ) je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
(7)
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 8 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(8)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu, 34a ) príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 35 ) a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
(9)
Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa použije postup podľa § 4 ods. 3.
(10)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
a)
príspevky podľa odseku 8 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu, 64a )
b)
daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, 35 ) ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).
(11)
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber 65 ) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.
(12)
Ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 , zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3 a 8. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 si zníži len o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 12 prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 .

§ 12 – Predmet dane

Trvalý odkaz
Jednoducho

(2-3) Neziskové organizácie, nadácie, obce a cirkvi platia daň len z činností, ktorými zarábajú (napr. prenájom, reklama, podnikanie).

(7)
Daň sa zvyčajne neplatí z prijatých darov, dedičstva a dividend, ktoré už boli zdanené na úrovni firmy.
Originál
(1)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je
a)
správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy, 66 ) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,
b)
doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy, 35 ) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
c)
dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy, 40a ) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti,
d)
investičným fondom s premenlivým základným imaním, 66a ) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.
(2)
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, 67 ) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. 29ab )
(3)
Daňovníkmi podľa odseku 2 sú
a)
občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, 141 ) organizácie s medzinárodným prvkom, 142 ) Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja, 142a )
b)
záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, 68 ) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, 69 ) vysoké školy, 70 ) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 71 ) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií, 59 ) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
(4)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou Slovenska, 72 ) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 , ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(5)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6 , ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(6)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7 , ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.
(7)
Predmetom dane nie je
a)
príjem podľa § 50 ,
b)
príjem získaný darovaním 4 ) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením, 5 )
c)
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vrátane reverzného hybridného subjektu [ § 3 ods. 1 písm. e) ] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [ § 3 ods. 1 písm. g) ], okrem
1.
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) , alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ,
2.
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,
d)
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií 7 ) a podielov 7a ) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri premene obchodných spoločností alebo družstiev podľa osobitného predpisu, 7b ) a to aj vtedy, ak súčasťou premeny je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

§ 13 – Oslobodenie od dane

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Verejnoprospešné organizácie neplatia daň zo svojej hlavnej činnosti, na ktorú vznikli. Obce neplatia daň z predaja a prenájmu svojho majetku.
(2)
Cirkvi neplatia daň z kostolných zbierok a poplatkov za obrady. Oslobodené sú aj členské príspevky v združeniach a politických stranách.
Originál
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy
a)
daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, 29ab ) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ,
b)
rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ,
c)
štátnych fondov, 69 ) príjmy Rady pre riešenie krízových situácií, 73 ) príjmy Garančného fondu investícií 59 ) a príjmy Fondu ochrany vkladov 58 ) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ,
d)
plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty 38 ) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, 38a ) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
e)
obcí a vyšších územných celkov z prenájmu a predaja ich majetku,
f)
z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, 73a )
g)
z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 , a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5 , je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,
b)
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
c)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, 55 )
d)
úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
e)
úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici, príjmy z finančných operácií vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu, 74a )
f)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde, 74b ) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
g)
finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
h)
príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe
1.
daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo
2.
konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo
3.
iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,
i)
výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1.
výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia, 74aa )
2.
kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 74ab ) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril,
j)
prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
k)
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce 46a ) a plnenia poskytnuté podľa osobitného predpisu, 54a )
l)
podpora v čase skrátenej práce. 59jj )
(3)
Oslobodenie podľa odseku 2 písm. f) a h) sa môže uplatniť, aj ak podmienka priameho podielu na základnom imaní počas najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov je splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, pričom pri uplatnení tohto oslobodenia sa postupuje podľa § 43 ods. 21 .

§ 13a – Oslobodenie príjmov z vývoja

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Firmy, ktoré vyvinuli vlastný patent alebo softvér, môžu mať 50 % príjmov z ich používania oslobodených od dane. (3-7) Táto výhoda platí počas obdobia, kedy firma odpisuje náklady na vývoj. Firma musí o týchto nákladoch viesť presnú evidenciu a na požiadanie ju predložiť štátu.
Originál
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
a)
vynálezu chráneného patentom 74ba ) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, 74bb ) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja 1 ) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov),
b)
počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja 1 ) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu, 74bc ) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode , ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.
(4)
Ak súčasťou nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3 uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a
b)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(5)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l ) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).
(7)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
nákladoch v druhovom členení na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),
b)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),
c)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(8)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(9)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný 74bd ) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný 74be ) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(10)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa osobitného predpisu; 128 ) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(11)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a
b)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj 1 ) a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(12)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(13)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) do daňových výdavkov.

§ 13b – Oslobodenie príjmov z patentovaných výrobkov

Trvalý odkaz
Jednoducho

(1-4) Ak firma predáva výrobky, pri ktorých využila vlastný patent, môže si od dane oslobodiť 50 % zisku z ich predaja. (8-14) Firma musí vedieť preukázať výpočet ceny a viesť záznamy o počte predaných kusov a nákladoch na vývoj.

Originál
(1)
Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja 1 ) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú
a)
obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo
b)
vytvorené vlastnou činnosťou 1 ) daňovníka.
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode , ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov 1 ) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov.
(4)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami spojenými s týmito funkciami odbytu.
(5)
Ak súčasťou nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a
b)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(6)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(7)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu 120l ) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.
(8)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
kalkulácii ceny výrobku,
b)
nákladoch v druhovom členení na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
c)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a ich odpisový plán,
d)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
e)
počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,
f)
technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.
(9)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(10)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný 74bd ) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný 74be ) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(11)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa osobitného predpisu; 128 ) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a
b)
súčtu nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj 1 ) a aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(13)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(14)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj 1 ) do daňových výdavkov.

Načítané 5 z 115 paragrafov